Francúzskym médiám to potvrdil jeho syn Francis. Rocard zomrel v parížskej nemocnici Pitié-Salpetriere, kde ho pred niekoľkými dňami hospitalizovali.
Rocard bol v rokoch 1988–91 predsedom francúzskej vlády, jeho pôsobenie vo funkcii však sprevádzali spory s vtedajším prezidentom Francoisom Mitterrandom. Predtým pôsobil aj na ministerských postoch - ako minister poľnohospodárstva (1983-85) a minister pre miestny rozvoj (1981-83)
Patril k vedúcim predstaviteľom Socialistickej strany, ktorej bol rokoch 1993-94 predsedom, ale dlhé roky v nej viedol krídlo tzv. rocardistov ovplyvnených škandinávskym modelom sociálnej demokracie.
K najdôležitejším výdobytkom Rocardovej vlády patrí tzv. revenu minimum d'insertion - zákon o sociálnej pomoci pre nezamestnaných, ktorí nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti. Za jeho vlády bol prijatý zákon o Novej Kaledónii, ktorým sa ukončili nepokoje v tomto zámorskom departemente.
V rokoch 1977–94 bol starostom 30-tisícového mesta Conflans-Sainte-Honorine. Do roku 2009 pôsobil aj ako poslanec Európskeho parlamentu, pričom sa veľmi aktívnej angažoval najmä v ekonomických záležitostiach. Hold jeho pôsobeniu vo francúzskej politike vzdal francúzsky prezident Francois Hollande i premiér Manuel Valls.
