Keď sa ho novinári po senzačnom vyradení v 3. kole Wimbledonu po prehre so 41. hráčom sveta 6:7, 1:6, 6:3, 6:7 opýtali, či je stopercentne fit, iba poznamenal: „Nie úplne. Ale teraz nie je správny čas o tom hovoriť.“
Mediálnu obec prekvapil už aj tým, ako rýchlo prišiel na povinnú tlačovú besedu. Zjavne sa chcel z All England Clubu čo najskôr vypariť. Niekoľko otázok mierilo na jeho stav. Svetová jednotka však stále opakovala: „Nie je správny čas ani miesto, aby som o tom hovoril. Necítil som loptičku tak, ako by som potreboval. Ale nechcem zľahčovať súperovo víťazstvo. Hral dobre a zaslúžil si ho.“
Djokovičove nádeje na kalendárny Grand Slam sa rozplynuli. Táto výzva ho lákala zo všetkých najviac. Veď by bol prvým hráčom, ktorému sa to podarilo od roku 1969, keď to dokázal Austrálčan Rod Laver! Smútiť však potom, ako mu nevyšiel tretí zo štyroch krokov ku Grand Slamu, odmietol: „Hoci moje štyri grandslamové víťazstvá neprišli v jednom roku, musím byť hrdý na to, čo som dokázal. Navyše mám to šťastie, že mám krásnu rodinu a krásny život, ktorý nemá nič spoločné s tenisom. O tom teraz nejaký čas nechcem ani počuť!“
