Náhodní okoloidúci mladí horolezci bezbrannému školákovi okamžite utekali na pomoc. Po rokoch jednému z nich Paľovi (54) napadlo, či dolámaný a doráňaný chlapec vôbec prežil. Rozhodol sa preto iniciovať stretnutie s ním. Trvalo 33 rokov, kým sa stretli na mieste, kde sa Marcel druhýkrát narodil, aby si podali ruky a vrúcne sa objali. Marcel (45) a Paľo (54) o sebe nevedeli 33 rokov, hoci bývajú v tom istom okrese.
„Hodiny odbili osem večer a to bol čas vrátiť sa domov. Robo vyšiel von a ja som ešte šiel vrátiť späť ten železný klin. Keď som vošiel dnu, budova sa zrútila,“ pokračuje. Robo utekal ozlomkrky domov k babke. Našťastie cestou vrazil do dvoch mladých horolezcov, ktorí sa vracali z túry. „Vyhŕkol na nás - na môjho kamaráta spadol dom. Vedeli sme, že je zle,“ začal svoje rozprávanie záchranca Paľo (54).
Náročné pátranie
„Vbehli sme do polorozpadnutého domu, všade bol prach, nič sme nevideli. Neviem, čo nám to napadlo, ale rozhodli sme sa zdvihnúť spadnutú stenu. Zrazu sa v sutinách pohla niečia ruka. Vyhrabal som detské telíčko, trčali z neho kusy skla. Medzitým stihol niekto zavolať sanitku, ktorá čakala vonku,“ hovorí Paľo.
"Sanitka odišla a my tiež. Mnohokrát som na toho chlapca myslel, či to prežil. Pred dvoma rokmi som si pri jednom stretnutí povedal, že ho vypátram. Cez archívne záznamy a známych sa mi to podarilo,“ vraví s úsmevom. Marcel skončil na šesť týždňov na áre s trojnásobnou zlomeninou panvy, pneumotoraxom, doráňanými končatinami, odtrhnutým uchom a 90 stehmi.
Učil sa chodiť
„Dva dni som bol potom v bezvedomí. Mnohí ma už pochovávali,“ spomína. Dnes je z Marcela majster údržby na železniciach a je otcom 19-ročného syna. „Keď ma pustili z nemocnice, musel som sa nanovo učiť chodiť. No ostali už len jazvy,“ vraví Marcel, ktorý nedúfal, že by ho osud mohol ešte s jeho anjelom strážnym opäť spojiť. „Žili sme vedľa seba, máme mnoho spoločných známych, a pritom som netušil, že práve on jej môj záchranca. Som mu neskutočne vďačný za to, čo pre mňa urobil. Bez neho by som tu už dnes nebol,“ dodal.
