"Vystavenie organizmu vysokým teplotám môže viesť aj u zdravých jedincov k pocitom únavy, malátnosti či k poklesu výkonnosti, dehydratácii, úpalu a prehriatiu organizmu," hovorí Elena Lazarová, primárka Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Netreba preto zabúdať na pitný režim. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď človek nepociťuje smäd. Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú tie s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Ideálna je obyčajná voda, najlepšie vlažná. Piť treba pravidelne v menších dávkach.
Ľudia, ktorí majú problémy so srdcom, by mali byť opatrnejší. Riziko zdravotných komplikácií je najmä u ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom, hormonálnymi ochoreniami, ľudí vo vyššom veku, ale aj detí a novorodencov. Tí, ktorí majú zdravotné problémy so srdcom, by v horúčavách mali chodiť na prechádzky, kým nie je extrémne horúco, ideálne medzi 5.00 a 7.00 h ráno alebo večer okolo 22.00 h, priblížila hovorkyňa nemocnice Zuzana Eliášová.
"Tak pre zdravých ľudí, ako aj pre tých s ochoreniami je nevyhnutné zabezpečiť dostatok tekutín, minerálov, mať pokojový režim a zdržiavať sa v tieni. Vhodné sú ľahké jedlá a dostatok ovocia, zeleniny," povedala Lazarová. Treba myslieť aj na pokrývku hlavy a uprednostňovať svetlé oblečenie, ktoré lepšie odráža slnečné lúče. Pri pobyte v klimatizovaných priestoroch by nemali byť veľké rozdiely oproti vonkajšej teplote, maximálne päť až šesť stupňov.
Horúčavy prinášajú so sebou zdravotné riziká v podobe kolapsových stavov. Vtedy človek náhle zbledne, dostaví sa nevoľnosť, môže ho obliať studený pot, stratí na chvíľu vedomie, no po pár sekundách sa začne preberať. Viac sú ohrozené ženy.
