Jeho filmová psychologická dráma Chuť čerešní z roku 1997 vyhrala Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes. Je tak jediným iránskym režisérom, ktorý získal toto prestížne ocenenie, uviedla spravodajská spoločnosť BBC.
Práve vďaka tomuto filmu svet v 90. rokoch objavil iránsku kinematografiu a nazval ju "filmový zázrak". Kiarostamího štýl sa vyznačuje pomalým tempom, dlhými, rafinovane komponovanými zábermi, využívaním dokumentárnych postupov, filozofických námetov a množstva iránskych a perzských reálií.
Ako informovala iránska tlačová agentúra IRNA, Kiarostamí zomrel v Paríži, kde sa podroboval liečbe rakoviny po tom, ako začiatkom roku v Iráne podstúpil chirurgický zákrok.
Kiarostamí za svoju vyše 40-ročnú kariéru písal scenáre a nakrútil desiatky filmov, medzi nimi aj krátkometrážne a dokumentárne. Začínal ako autor animovaných filmov, istý čas pracoval aj v reklame. Bol známy ako básnik, fotograf, maliar, ilustrátor a grafik. Jeho dielo je úzko späté s Iránom, ktorý odmietal opustiť napriek cenzúre a ponukám usadiť sa v zahraničí.
Francúzsko-švajčiarsky režisér Jean-Luc Godard svojho času uviedol, že "film sa začína D. W. Griffithom (americkým režisérom z raného obdobia americkej kinematografie) a končí sa Abbásom Kiarostamím".V reakcii na správu o Kiarostamího úmrtí filmový magazín denníka The New York - The Film Stage - vo svojom tweete napísal, že "svet stratil svojho najväčšieho filmára".
