Cieľom projektu, ktorého suma sa vyšplhala až na jednu miliardu dolárov, je prieskum vnútra tohto gigantického plynného telesa. Juno vykonala krátko pred prienikom na orbite spomaľovací manéver, počas ktorého podľa plánu a bez kontroly zo Zeme zapla motory. Krátko po tom riadiace centrum NASA oznámilo, že dostalo údaje, ktoré potvrdzovali úspešnosť akcie. Motory sa pri ťažkom kroku museli spustiť v danú chvíľu v správnom smere a bežať presne stanovenú dobu, aby sondu spomalili.
Juno vtedy letela najrýchlejšie než čokoľvek, čo kedy človek dokázal vytvoriť, a to rýchlosťou 64,3 kilometrov za sekundu. „Sonda pracovala perfektne, čo je vždy veľmi príjemné, keď riadite dopravný prostriedok s 2,7 miliónov kilometrov na tachometri,“ povedal šéf projektu Juno z Laboratória prúdového pohonu NASA Rick Nybakken. Vedeckým cieľom dvadsaťmesačnej misie, ktorá Juno čaká, bude získavať informácie o planéte, ktoré môžu mnohé napovedať o jej formovaní. Okrem toho to tiež prinesie informácie o histórii slnečnej sústavy a o vzniku solárnych systémov vo vesmíre.
