Na tom by nebolo nič zlé, chránené zviera má však záujem o stromy, ktoré rad-radom obhrýza. Rybári sa boja, že im tak zeleň postupne popadá do vody. Bobor úraduje aj v Rači či vo Vajnoroch. Ako si s neželaným hosťom môžu poradiť?
Vladimír Vrábel (54) z Častej má spolu s priateľmi rybármi okolie jazierka v prenájme asi 20 rokov. Vyčistil ho a prerobil na rybník. To, čo uvideli pred 3 týždňami, nečakali. „Plával tu bobor. Keď nás zbadal, otočil sa a odišiel,“ hovorí. Toto zviera tam nevideli minimálne 50 rokov. „Neskôr prišiel na breh a obhrýzal stromy. Keď to bude robiť ďalej, tak nám popadajú do rybníka,“ hovorí Vladimír, ktorý zostal bezradný, keď sa snažil zohnať pomoc medzi ochranármi prírody. Prehadzovali si ho ako horúci zemiak. Bobra videli aj v Rači a vo Vajnoroch.
Pomôžu úrady
Nový Čas hľadal odpovede v Štátnej ochrane prírody SR. Podľa riaditeľa sekcie ochrany prírody a krajiny Michala Adamca nie je jednoduché bobra len tak chytiť a premiestniť. „Bobor prišiel sám, pretože má tam vytvorené podmienky. Prirodzenou cestou by sa tam teda dostal aj ďalší,“ vysvetlil. Riešením by podľa neho bolo zabezpečenie stromov ohrádkami alebo sieťkami. Všetko na náklady majiteľa. Pokiaľ už bobor stihol niekoľko stromov poškodiť, majitelia si môžu uplatniť náhradu škody na príslušnom miestnom úrade. Ako dlho si bude pochutnávať na tých pri rybníčku v Častej, je otázne. Pokiaľ po prieskume zistí, že sú tu vhodné podmienky, môže tu zostať aj natrvalo a dokonca si tu založiť rodinku.
Bobor európsky
- Dĺžka: 75 - 100 cm
- Chvost: 30 - 40 cm
- Hmotnosť: 15 - 30 kg
- Najväčší európsky hlodavec
- Stojace vody obýva väčšinou len jedna rodinka
- Živí sa kôrou stromov, príležitostne rastlinami
- Za rok spotrebuje asi 4 000 kg dreva s kôrou