Zle to začína vyzerať vo vzťahu Turecka a Spojených štátov amerických. Spor nastal ohľadom duchovného Fethullaha Gülena (75), ktorého turecký prezident Recep Tayyip Erdogan považuje za hlavu pučistov a požiadal USA o jeho vydanie. Zašiel až tak ďaleko, že naznačil, že za tým môžu byť Američania, keďže Gülen tam roky žije. Varovný prst zdvihol šéf americkej diplomacie John Kerry, ktorý vyhlásil, že takéto vyjadrenia škodia spoločným vzťahom. Nový Čas sa s analytikmi Eduardom Chmelárom a Jánom Baránkom pozrel na to, ako turecký puč ovplyvní dôležité vzťahy medzi krajinami.
Zosnoval prezident sám?
Nemecký expert na orientálnu politiku Udo Steinbach si myslí, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (62) nielenže prevrat v krajine očakával, ale ho aj sám zosnoval. Prikláňa sa k tomu aj náš analytik E. Chmelár. „Turecká armáda patrí k najsilnejším. Prevrat bol príliš amatérsky, riadil ho bývalý generál s veliteľom výcviku na najnižšej úrovni. Nečudujem sa preto teóriám, že to pripravil Erdogan sám,“ hovorí Chmelár.
Z kamarátov úhlavní nepriatelia
Turecký prezident označil za strojcu prevratu duchovného Fethullaha Gülena, vodcu náboženského hnutia Hizmet. Od roku 1999 žije v exile a spojitosť s pučom odmieta. V minulosti bol s Erdoganom veľký kamarát, ich blízky vzťah zachytáva aj táto fotka z 90. rokov.
Recep Tayyip Erdogan
- 12. prezident Turecka
- pokúša sa zaviesť prezidentský systém kritizovaný za islamizáciu či krvavé potláčanie demonštrácií
Muhammed Fethullah Gülen
- podozrievajú ho z organizovania puča
- turecký spisovateľ a muslimský učenec
- hlása zmier medzi náboženstvami
Turecko: Čistky a posilňovanie moci
Chmelár: „Puč bol jedným z posledných pokusov, ako zastaviť smerovanie Turecka k islamistickej diktatúre. Armáda bola vždy strážkyňou sekularizmu. Výrazne to posilní prezidentovu moc.“
Baránek: „Určite bude prezident posilňovať svoje diktátorské sklony. Prebehnú tu ďalšie čistky v armáde a na nižších stupňoch velenia. Môže pokračovať ďalšia islamizácia Turecka.“
Slovensko: Ficov zvláštny prístup
Chmelár: „Šokovala ma plná podpora Roberta Fica pre Erdogana. Je to škandalózne, lebo každému mu sí byť jasné, že Erdogan je všetko, len nie demokrat, keďže krvavo potláča demonštrácie, v jeho väzniciach je najviac novinárov na svete a objavujú sa prípady mučenia.“
Baránek: „Neočakávam zhoršenie ani zlepšenie vzťahov. Ficova reakcia bola štandardná. Ako premiér sa mohol vyjadriť k čistkám, aby sa zastavilo bezprávie, čo sa deje v uliciach Turecka.“
USA: Vojna diplomatov
Chmelár: „Vzťahy USA a Turecka sa zhoršovali od apríla, keď bol počas Erdoganovej návštevy Obama veľmi chladný. Ale ani Erdogan, ani pučisti nenaznačili obrat v smerovaní na NATO. Myslím si, že USA sa budú snažiť udržať si Turecko ako spojenca v tomto priestore.“
Baránek: „Je možné, že nastane diplomatický konfl ikt Turecka so Spojenými štátmi kvôli Gülenovi. Myslím si, že Američania ho bez dôkazov nevydajú. Ďalšie naštrbenie vzťahov sa dá čakať aj v prípade Grécka. Helikoptéru, na ktorej tam utiekli dôstojníci, síce vydajú, ale vojakov nie.“
Európska únia: Turecku to sťaží vstup
Chmelár: „Turecko s takýmto režimom nemá čo robiť v Európskej únii ani omylom. Kodanské kritériá sú jasne dané a Turecko ich spĺňa z mesiaca na mesiac menej.“
Baránek: „Z pohľadu Únie by bolo lepšie, keby bol puč úspešný, lebo armáda je sekulárna. Tento puč aj to, čo po ňom bude nasledovať, skomplikuje a oddiali vstup Turecka do EÚ aj vzhľadom na islamizáciu krajiny.“
Rusko: Rozvíjanie snahy o spojenectvo
Chmelár: „V uplynulých týždňoch sme videli zbližovanie s Ruskom. Putin okamžite vyjadril Erdoganovi podporu, ešte keď EÚ váhala a čakala, ako to dopadne. Chvíľu som si myslel, či v tom puči nemajú prsty USA. Teraz sa mi zdá, že to bolo zvnútra.“
Baránek: „Putinovi nezostávalo nič iné len vyjadriť Erdoganovi podporu, lebo sa mu ospravedlnil za zostrelenú stíhačku. Posilňovanie sympatií neočakávam, hoci majú silné obchodné vzťahy.“
NATO: Hľadanie nových kontaktov
Chmelár: „Ako sa ovplyvnia vzťahy Turecka a NATO, uvidíme až v najbližších mesiacoch. Museli by sme poznať, kto bol za pučom.“
Baránek: „NATO je jediné, prečo Turecko nevypadne zo spolku západných krajín. Je veľmi dôležitým členom ešte z čias studenej vojny. Jeho postavenie v NATO sa nezmení. Keďže sa zmení časť velenia, budú sa musieť znova nadviazať kontakty.“
