Veľká časť armády pod vedením vojenských generálov či vysokých dôstojníkov sa pokúsila o štátny prevrat a nastolenie vlastného poriadku. V obľúbenej európskej dovolenkovej destinácii to tak niekoľko hodín vyzeralo ako vo vojnovej zóne. Pri bojoch v Ankare a v Istanbule zahynulo minimálne 265 ľudí. Prezident Erdogan hneď po potlačení povstania sľuboval tvrdé tresty najmä pre 14 mužov, ktorí za krvavý puč nesú zodpovednosť.
V piatok krátko pred polnocou vtrhla turecká armáda do strategických budov Parlamentu, štátnej televízie či generálneho riaditeľstva a vyhlásila, že preberá vedenie krajiny.
Na čele puču stál bývalý veliteľ vzdušných síl Akin Öztürk spolu s generálom Metinom Iyidilim. Ich hlavným cieľom bolo zosadiť súčasnú vládnu moc v krajine, najmä prezidenta Recepa Erdogana. Ten podľa strojcov prevratu posilňuje svoje postavenie na úkor ľudí. Po tom, čo vojaci obsadili letisko aj hlavné mosty cez Bosporský prieliv, sa zdvihla vlna odporu obyčajných ľudí.
Na prezidentov popud vyšli na námestia a ozbrojeným vojakom a tankom sa postavili vlastnými telami. Puč po viacerých prestrelkách a explóziách potlačili krátko nadránom s pomocou polície a zvyškov lojálnych predstaviteľov armády. Erdogana zachránil zástupca náčelníka generálneho štábu Ümit Dündar. Jeho nadriadeného Halusiho Askara zajali povstalci. V sobotu na svitaní začalo rozsiahle zatýkanie. Celkovo skončilo v putách 6 000 ľudí. Po bojoch zostali stovky mŕtvych vrátane civilistov aj policajtov. Medzi zatknutými sú aj vysoko postavení generáli. Turecká agentúra Anadolu vydala zoznam 14 veliteľov, ktorí boli zatknutí ako hlavní predstavitelia prevratu.
Vinia duchovného
Premiér Binali Yildirim označil pučistov za teroristov a spolu s Erdoganom sľúbil rozsiahle čistky v armáde. „Nie sú to vojaci, sú to nenávistní teroristickí hrdlorezi v uniformách,“ uviedol Yildirim. Zo zosnovania prevratu obvinili duchovného Fethullaha Gülena, ktorý roky žije v USA. Američanov požiadali o jeho vydanie späť do krajiny. „Každá krajina, ktorá sa postaví za moslimského duchovného Gülena, nebude priateľom Turecka a bude vnímaná ako štát, ktorý je vo vojne s týmto členom NATO,“ varoval premiér.
Gülen sa od všetkých útokov dištancoval. „Za posledných 50 rokov som zažil niekoľko vojenských prevratov a pokladám za krajne urážlivé, že som obviňovaný, že by som s týmto pokusom mohol mať čokoľvek spoločné,“ uviedol duchovný. Pripomenul, že existuje možnosť, že to mohol byť zinscenovaný prevrat, ktorého cieľom bolo zbaviť sa jeho stúpencov.
Erdogan okamžite oznámil, že parlament bude diskutovať o zavedení trestu smrti. K tomuto kroku ho vyzývali aj samotní Turci, ktorí stoja za prezidentom. „V demokratickej krajine je právom to, aby bola každá požiadavka posúdená, aby sa o nej hovorilo a diskutovalo,“ povedal prezident. Proti jeho slovám vystúpili viaceré ľudskoprávne organizácie. Ak ho zavedú, práve 14 hlavní velitelia budú pravdepodobne medzi popravenými.
Strojcovia vojenskej vzbury
generál Akin Öztürk
- bývalý veliteľ vzušných síl
generálporučík Metin Iyidil
- veliteľ výcvikovýchjednotiek pozemných síl
generál Salih Kirhan
- veliteľ 70. mechanizovanej pechotnej brigády
generál Erdem Kargin
- veliteľ 25. brigády
generál Mustafa Yilmaz
- veliteľ výcviku 15. pechotnej brigády
generál Mehmet Akyürek
- veliteľ posádky
generál Metin Alpcan
- veliteľ 20. obrnenej brigády
generál Nejat Demirhan
- veliteľ pechoty Stredozemného mora
kapitán Emir Birgül
- veliteľ pechoty Egejského mora
plukovník Oksal Çelik
- veliteľ jednotiek Egejského mora
generál Memduh Hakbilen
- zástupca veliteľa jednotiek Egejského mora
plukovník Sedad Arican
- veliteľ výcviku žandárov
plukovník Erhan Baltacioglu
- veliteľ 12. hlavnej leteckej základne
plukovník Ramazan Elmas
- vedúci úseku 2. hlavnej leteckej základne
