Potvrdil to turecký premiér Binali Yildirim, ktorý zároveň upozornil, že Ankara by mohla prehodnotiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom v prípade, ak by USA nevydali Gülena na stíhanie. Turecký súd vydal v decembri 2014 na Gülena zatykač z dôvodu, že riadi hnutie, ktoré Turecko považuje za teroristickú organizáciu. "Spojené štáty sú naším priateľom a strategickým partnerom, máme s nimi úzke vzťahy. Čelíme však pokusu o zosadenie legitímnej vlády. Tu nejde o nijaké náboženské hodnoty," vyhlásil Yildirim. Podľa agentúry Anatólia sa k zorganizovaniu tohto prevratu priznal bývalý veliteľ tureckých vzdušných síl Akin Öztürk.
Skupina vzbúrencov z armádnej frakcie sa v noci z piatka na sobotu neúspešne pokúsila prevziať moc v krajine. Na parlamentnú budovu i prezidentské sídlo v Ankare dopadli bomby, v Istanbule došlo k zablokovaniu kľúčových mostov cez Bospor. Neúspešný puč si vyžiadal vyše 200 mŕtvych a 1500 zranených.
Turecké ministerstvo vnútra po piatkovom pokuse o vojenský prevrat prepustilo takmer 9000 zamestnancov, medzi ktorými je i 30 guvernérov. Mimo služby boli postavené tisíce príslušníkov klasickej a vojenskej polície a pobrežnej stráže. Turecké úrady okrem toho zadržali a predviedli na výsluch 103 generálov a admirálov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v súvislosti s prevratom vyjadril pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti. Ľudia sa podľa neho oprávnene pýtajú, aký má zmysel sprisahancov roky živiť vo väzení. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004.
