Dôvodom sú masové čistky v armáde či justícii, ktoré zo strany tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana nasledovali po potlačení pokusu o štátny prevrat. Celý svet teraz čaká na to, ako sa rozhodne tamojší parlament a či vo formálne demokratickej krajine odklepnú znovuzavedenie trestu smrti. Experti upozorňujú, že tento krok nezostane bez reakcie. Erdogan opustil hotelový komplex, v ktorom dovolenkoval, len chvíľu predtým, ako dnu vtrhlo komando pučistov. „Vzbúrenci zaplatia vysokú cenu,“ odkázal Erdogan pár hodín po tom, ako sa vláde podarilo pokus o prevrat potlačiť.
Čo konkrétne mal tým na mysli, zatiaľ odhadujú aj odborníci, no isté je, že v Turecku sa veľmi vážne skloňuje znovuzavedenie trestu smrti. V roku 2004 ho Turci zrušili, aby sa viac zapáčili EÚ. Erdogan v rozhovore pre tureckú verziu CNN vyhlásil, že ľudia si po početných teroristických útokoch želajú smrť týchto teroristov. „Prečo by som ich mal roky držať vo väzení a živiť?“ pýtal sa. Podporu tomuto návrhu už prisľúbila krajne pravicová Strana národnej akcie. S ňou má Erdogan dostatok hlasov na vypísanie referenda o treste smrti.
Prídu o EÚ a NATO?
Predstavitelia EÚ úvahy o obnovení trestu smrti okamžite ostro odsúdili. Ak by totiž táto zmena prešla, Turecko sa môže rozlúčiť so snahami o vstup do európskych štruktúr. „Žiadna krajina sa nemôže stať členom EÚ, ak uplatňuje trest smrti,“ povedala prvá dáma európskej diplomacie Federica Mogheriniová. O čosi zmierlivejšie sa k tejto problematike stavajú USA. Šéf americkej diplomacie John Kerry naznačil, že budúcnosť Turecka v NATO je ohrozená.
Bezpečnostný analytik Lukáš Visingr hovorí, že vylúčenie krajiny z NATO neprichádza do úvahy. „V zmluvách nie je klauzula, ktorá by niekoho umožňovala vylúčiť,“ tvrdí. Na druhej strane pripúšťa, že ak by ostatní členovia veľmi chceli, cestu k „vylúčeniu“ Turecka zo svojich štruktúr si nájdu, ale v súčasnosti politická vôľa neexistuje. „Ak by to šlo, malo sa to urobiť už dávno. Predstava, že v NATO je krajina ovládaná islamistami, je mimoriadne absurdná, je to, ako keby za studenej vojny bola členom NATO komunistická krajina,“ vysvetľuje Visingr.
Čo sa stane v prípade izolácie Turecka
1. Príklon k Rusku
V prípade, že by EÚ zatvorila Turecku dvere, dá sa očakávať otočenie zahraničnopolitickej orientácie Turecka smerom k Ruskej federácii.
2. Obnovenie prílevu migrantov do EÚ
Ak EÚ odmietne začať prístupové rokovania či zrušiť vízovú povinnosť, Turecko nebude mať veľa ďalších dôvodov na zdržiavanie utečencov na svojom území.
3. Islamizácia krajiny
Prezident Erdogan obvinenia, že chce zaviesť v krajine islamské právo, odmieta. Napriek tomu existujú obavy, že v prípade medzinárodnej izolácie by Erdogan pristúpil k zavádzaniu islamských pravidiel.
Manželia Erdoganovci: Prezidentský pár si dopraje poriadny luxus
Na jednej strane žena v domácnosti, ktorá nevyhodí ani vytlačené ovocie, a na druhej strane manželka rozhadzujúca milióny všade, kam príde. Prvá dáma Turecka Emine Erdoganová (61) sa vyžíva v luxusnom oblečení, kabelkách či starožitnostiach, ktoré nakupuje do nového prezidentského sídla. Výstavba Bieleho paláca stála podľa denníka Daily Mail vyše 600 miliónov eur, a to ešte treba pripočítať jeho zariadenie.
Luxus prezidentského páru
- má 400 veľkých dvojkrídlových dverí
- na koberce minuli viac ako 8,4 milióna eur
- strechu má z Nemecka, mramorové obklady z Indie, ďalšie prvky z Anglicka, stromy z Talianska
- majetok Erdogana: 167 000 000 eur kvôli prvej dáme uzavreli celé nákupné centrum v Bruseli
- vo Varšave minula 45 000 eur na trhu so starožitnosťami
- pije vybraný biely čaj - 1 800 eur za kilogram, z pohárov za 300 eur
- nový prezidentský palác sa rozprestiera na 4 štvorcových kilometroch
- jeho výstavba stála 600 miliónov eur
