Jeho najnovšia dráma Učiteľka je však iná – nakrútil ju na Slovensku a so slovenskými hercami. My sme sa s ním rozprávali aj o tom, čo môžeme očakávať od pokračovania kultových Pelíškov, prečo sa ťažko točia erotické scény a ako vlani osobná tragédia ovplyvnila jeho prácu.
Koľko natáčacích dní ste mali na Slovensku pred tým, ako ste sa vlani pustili do Učiteľky?
(smiech) Točil som u vás niekedy na prelome 90. rokov množstvo reklám. Vtedy som tu nadviazal viacero priateľstiev a spoznal ľudí zo štábu, s ktorými som neskôr začal robiť na celovečerných filmoch.
Učiteľka mala byť pôvodne iba televízny film a nerátalo sa ani s tým, že ho budete robiť obklopený Slovákmi. Ako to, že všetko nakoniec takto dopadlo?
Boli okolo toho rôzne peripetie, navyše sme robili ešte jeden projekt a trochu sme si vytĺkli jeden film druhým, pokiaľ ide o granty. Príbeh sa mi však veľmi páčil a od začiatku sme ho plánovali ako česko-slovenský projekt. No vo chvíli, keď sme sa rozhodli, že točiť budeme v Bratislave a v slovenčine, začali sme so všetkým nanovo.
V minulosti boli pokusy predabúvať Slovákov do češtiny a naopak. Tu ste také pokušenie nemali, aby film lepšie prijalo publikum u vás?
Nie. Robili sme nejaké testovacie projekcie na stredoškolákoch a tí rozumeli dobre, respektíve skoro všetkému – až na drobnosti, napríklad ako slovo murár. Myslím, že tu jazyková bariéra nenastane. Možno vďaka talentovým súťažiam v televízii či na Youtube, dnešní mladí ľudia slovenčine rozumejú lepšie než tí pred desiatimi, pätnástimi rokmi. Navyše by sme dabingom ničomu nepomohli, neprišlo by viac ľudí do kina a bolo by to neslušné voči hercom.