Prípadnému predĺženu výnimočného stavu, ktorý vo štvrtok schválil parlament, aj po prvých troch mesiacoch nestojí nič v ceste. V súvislosti so zmareným pokusom o puč z minulého týždňa podľa prezidenta vo väzbe skončilo už 10 400 ľudí. Ďalších 4060 polícia zatkla a to vrátane 103 armádnych generálov.
Prezident v rozhovore priznal, že pred pokusom o puč zlyhali tajné služby. Armáda, ktorú výrazne postihli vládnej čistky, Ankara podľa neho urýchlene doplní "novou krvou". Pokus o nový puč sa totiž nedá vylúčiť, nebude ale ľahké ho začať, pretože úrady sú "viac v strehu".
Hnutie duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Erdogan označuje za strojcu neúspešného prevratu, bude Turecko považovať za "ďalšiu separatistickú teroristickú organizáciu". Gülen, ktorý dlhodobo žije v USA, akýkoľvek podiel na zmarenom puči odmietol a naznačil, že ho mohol zinscenovať sám turecký prezident, aby si upevnil moc v krajine.
Počet obetí pokusu o prevrat z minulého týždňa podľa Erdogana stúpol na 246. Do bilancie nezapočítal mŕtvych na strane pučistov. Doterajšia bilancia hovorila o 232 mŕtvych, medzi ktorými je vyše dvesto civilistov. Počet zranených je 2185, uviedol prezident.
Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre susedskú politiku Johannes Hahn Turecko vyzvali, aby počas výnimočného stavu rešpektovalo právny štát a slobody. Čistky v justícii, armáde a školstva, ktoré sa dotkli už asi šiestich desiatok tisíc ľudí, označili za "neprijateľné".
K dodržiavaniu ľudských práv v Turecku vo štvrtok vyzval aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun. Vyjadril tiež nádej, že Ankara bude počas zavádzania opatrení v súvislosti s výnimočným stavom postupovať "transparentne". Postup Turecka po zmarenom puči vo štvrtok opäť kritizovala medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International.
