Tentokrát o pol roka, teda do januára 2017. Paríž tak reaguje na terostický útok v Nice zo 14. júla. Zákonodarcovia však odmietli zaviesť režim zadržiavania podozrivých z bezpečnostných dôvodov, ako požadovala opozičná pravica. "Jednomyseľnosť pri hlasovaní maskuje hlboké rozdiely medzi pravicou a ľavicou pokiaľ ide o to, ako odpovedať na terorizmus," poznamenal v piatok denník Le Monde o štvrtkovom schválení predlohy oboma komorami.
Zákonodarcovia pritom sprísnili doterajšie opatrenia, ktoré novo zahŕňajú okrem iného možnosť zakázať verejné zhromaždenia, ktorých bezpečnosť by nemohla byť zabezpečená, a uzavrieť náboženské objekty, v ktorých sa hlása nenávisť a nabáda k násiliu. Denník však upozornil, že opozičné pravica žiadala ešte hlbšie zmeny práva, zatiaľ čo premiér Manuel Valls odmietol myšlienku výnimočných krokov ako zriadenie detenčných stredísk, kde by boli zadržiavaní podozriví. Podľa prezidenta Francoisa Hollanda majú prijaté opatrenia zvýšiť účinnosť boja proti terorizmu, ale bez zrieknutia sa právneho štátu.
Výnimočný stav bol vyhlásený po teroristických útokoch spáchaných v Paríži vlani 13. novembra, ktoré si vyžiadali 130 mŕtvych. Od tej doby bol trikrát predĺžený, naposledy aj s ohľadom na európsky futbalový šampionát a cyklistické preteky Tour de France. Niekoľko hodín po vražednom útoku kamiónom v Nice s 84 obeťami na životoch rozhodol Hollande o ďalšom predĺžení, o tri mesiace, pravica ale presadila nakoniec šesť mesiacov.
Opakované predlžovanie výnimočného stavu kritizujú právnici a ochrancovia ľudských práv. Le Monde pripomenul, že podľa nedávnej správy parlamentnej vyšetrovacej komisie je výnimočný stav užitočný nástroj v boji proti terorizmu, ale s obmedzenými a rýchlo sa zmenšujúcimi účinkami.
