Keď sme teraz prišli za ním do obce Hontianske Nemce, kde oddychuje, vítal nás v dobrej nálade. Tú mu zrejme dodávali aj útulný rodičovský dom, záhrada a na dvore altánok, kde nám porozprával, ako sa cíti, na čo je hrdý, ale aj, čo ľutuje...
Len pred pár dňami vás prepustili z nemocnice, kde vás prijali po náhlom kolapse. Pamätáte si, čo tomu predchádzalo?
Bol som okolo obeda pred domom a vonku bola veľká horúčava. Zrazu sa mi zatočila hlava a začal som sa potácať. Tak som si sadol do tieňa na kôpku štrku a potom som sa zošmykol a zosunul sa z neho dolu. Zbadali ma susedky, doniesli mi stoličku aj vodu. To už pribehla aj moja manželka. Boli vystrašené, že sa stalo niečo vážne, ale ja som necítil nič. Odviedli ma do nášho domu a čakali sme na privolanú sanitku. Záchranári sa rozhodli, že ma odvezú do Univerzitnej nemocnice. Urobili mi všetky vyšetrenia a zistili, že to nebola ani mozgová, ani srdcová príhoda. Bol to kolaps z tepla, a keďže mám cukrovku, vyskočili aj hodnoty cukru až na 32.
Vystrašilo vás to? Dávate si na seba väčší pozor?
Neberiem to dramaticky, veď sa mi len zatočila hlava...
Ako diabetik by ste mali dodržiavať diétu. Ste zodpovedný pacient?
Stále mám slabosť na sladké.
Teraz ste v rodnej obci Hontianske Nemce. Prišli ste sa sem zotaviť?
Prišli sme sem s manželkou do môjho rodičovského domu na Škapuliarsku Pannu Máriu a o týždeň tu budú ešte aj hody. Mama s otcom už nežijú, ale v tomto dome býva moja sestra Jolanka (81) a v neďalekej Banskej Štiavnici zasa brat Jozef (61). Ten má rozvetvenú rodinu, a tak mávame stretnutia práve tu.
