Oznámil to v pondelok po zasadaní vlády turecký premiér Binali Yildirim. Visutý Bosporský most, známy aj ako Prvý bosporský most, bol dokončený v októbri 1973. Podľa Yildirima bol premenovaný preto, že sa stal "prvým cieľom pučistov", ktorí ho obsadili v noci z 15. na 16. júla, pričom zahynulo niekoľko civilistov. Strategicky dôležitý most zablokovali ozbrojení vojaci s podporou bojových vrtuľníkov, ktoré začali strieľať na zhromažďujúcich sa prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Vojaci sa nakoniec vzdali, keď ich obkolesili protestujúci.
Yildirim ďalej povedal, že jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) je pripravená spolupracovať so všetkými hlavnými opozičnými stranami na vypracovaní novej ústavy. Najprv sa však prikročí k určitým zmenám súčasného základného zákona, ktoré z neho majú odstrániť "prekážky". Premiér zmeny ale nekonkretizoval. Následne sa začnú práce na úplne novej ústave, o ktorej sa na tureckej politickej scéne búrlivo diskutovalo v uplynulých mesiacoch. Súčasná ústava bola vypracovaná po vojenskom prevrate v roku 1980 a vláda už dlho volá po jej zmene. Erdogan sa netají tým, že v krajine chce zaviesť prezidentský systém.
Erdogan, ktorého AKP má väčšinu v parlamente, rokoval o tejto téme v pondelok s predsedami dvoch opozičných strán - Kemalom Kiličdaroglom z Republikánskej ľudovej strany (CHP) a Devletom Bahčelim zo Strany národného hnutia (MHP). Na zmenách ústavy sa podľa premiéra môže podieľať aj prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP), ktorá však na pondelňajšie stretnutie nebola pozvaná.
Turecký premiér do tretice avizoval, že žandárstvo, z ktorého radov pochádzalo viacero pučistov, ako aj pobrežná stráž prejdú na základe dekrétu spod armády do pôsobnosti ministerstva vnútra. Žandárstvo má na starosti vnútornú bezpečnosť, zachovanie verejného poriadku a hraničné kontroly, najmä vo vidieckych oblastiach, kde nie je prítomná polícia.
V Turecku platí od 21. júla trojmesačný výnimočný stav, počas ktorého môže Erdogan vládnuť prostredníctvom dekrétov.
