Mladý muž, ktorého najčastejšie vidieť s fotoaparátom v ruke, so smiechom hovorí, že sa na tento výstup vôbec nepripravoval a išlo o spontánny nápad. Vyžadovalo to však obrovskú dávku pevnej vôle a kvalitné rukavice, keď dlaňami zdolával ostré hrany nebezpečných skál.
Matej, ktorý získal za svoju tvorbu a prínos pre Banskú Bystricu pred časom Cenu primátora mesta, je na vozík pripútaný odmalička. Chuť do života mu to však nezobralo a o svojej ohromnej sile vôle presvedčil celé Slovensko. Matej Kapusta je prvý vozičkár, ktorý sa úspešne odhodlal vyrúčkovať na samotný vrchol Chopku! „Tento nápad vznikol asi pred tromi rokmi. Niečo nám však do toho vždy prišlo. Počasie alebo žiadny kamarát nemal čas ísť so mnou,“ hovorí s úsmevom Matej, ktorý sám seba označuje za fotografa na voľnom kolese.
Krkolomný výstup
Jeho sen sa však nedávno splnil! Tentoraz za Matejom prišiel kamarát Rado, ktorý povedal, že bude dobré počasie a mohli by to teda skúsiť. Doviezli sa ku Kamennej chate a tam sa začala pre Mateja zaberačka, ktorá trvala približne hodinu a pol. Neraz musel bojovať s vlastnou psychikou. „Výstup bol náročný. Najväčšia kríza bola asi v polovici cesty. Chcel som to vzdať, ale hovoril som si, že som to predsa sám chcel. Išli sme až ku chate, našli sme si na to čas, tak to musím dokázať. Zdolať vrch a prekonať sa. Pre seba a aj pre Rada,“ opisuje ťažkú skúšku odvahy invalidný horolezec.
Podľa jeho slov pred výstupom neabsolvoval nijaký špeciálny tréning. „Keďže sa pohybujem celý život na vozíčku, ruky posilňujem stále,“ vysvetľuje vozičkár, ktorý po výstupe prežíval muky. „Boleli ma ruky, mal som ich úplne zničené, keby mi nepožičali rukavice, určite to nezvládnem. Niektoré miesta boli náročné, lebo chodník bol úzky a boli tam veľké kamene. Bolo to naozaj krkolomné. Všetko ma bolelo, ale ten výsledok stál za to,“ s hrdosťou v hlase vyhlásil Matej, ktorý uvažuje, že najbližšie sa takýmto spôsobom vyberie na Lomnický štít.
Výhľad ako odmena
Jeho kamarát Rado bol taktiež rád, že to spoločne dokázali. „Bola to výzva hlavne pre Mateja a klobúk dole, že to zvládol. Bolo to pre neho určite náročné. Najsilnejším pocitom bolo pre mňa to, že som si počas cesty hore uvedomoval, aké malichernosti považujem za problém a že sú to vlastne maličkosti. Toto všetko ukazuje, že človek dokáže prekonať čokoľvek, ak má vieru. Tá sila, ktorá z Mateja srší, je dôkazom, že nemožné neexistuje. A úžasný pocit bolo aj to, keď sme si užívali výhľad zhora. Skvelý zážitok, skvelý deň,“ povedal Novému Času Rado, ktorý svojmu priateľovi pomohol dostať sa na vrchol Chopku.
Štartoval z Kamennej chaty
Chopok (2 024 m n. m.) je tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier. Pod jeho vrcholom sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom. Je treťou naj vyššie položenou slovenskou vysokohorskou chatou (po Rysoch a Téryho chate vo Vysokých Tatrách), nachádzajúcou sa vo výške 2 000 m n. m. na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Od Kamennej chaty na vrchol Chopku musel Matej zdolať prevýšenie viac ako 24 metrov.
Zabrať dostali obaja
Ľuboš Gsch, profesionálny tréner
Je ťažké určiť, ktoré svaly Matej vzhľadom na svoj hendikep pri výstupe prioritne využíval. Myslím si však, že najviac dostali zabrať svaly jeho rúk, chrbta a trupu, no môžeme hovoriť aj o veľkom zaťažení stabilizačných svalov. Jeho partner to mal rozhodne tiež náročné. Držal totiž v rukách nohy, ktoré sa žiadnym spôsobom nedokážu spevniť. Je náročnejšie udržať telo, ktoré má vysokú plasticitu a stále niekam uhýba, ako telo, ktoré je spevnené a je možné ho premiestňovať. To, že takýto výstup Matej zvládol bez dlhodobého tréningu, je ojedinelé. Určite veľmi zavážila jeho silná psychika, ktorá je niekedy prioritnejšia ako to, či na to niekto fyzicky má alebo nie.
Má v sebe životný optimizmus
František Skokan, psychológ
Mnoho hendikepovaných chce fungovať ako zdraví ľudia a prežiť plnohodnotný život. Keď sú na tom znevýhodnení ľudia mentálne dobre a objavia v sebe silu svojej osobnosti, nájdu si iný spôsob, ako robiť bežné veci - napríklad maľujú nohami alebo sa naučia kráčať po rukách. Ich cieľom je dokázať sebe aj okoliu, že nie sú odkázaní na pomoc druhých. Pre Mateja to je určite veľký úspech a dosiahol tak osobnostný vrchol. Iste sa musel poriadne prekonať, no je dobré, že nestráca životný optimizmus.
