Dúhový pochod sa nezaobšiel bez odporcov. Proti sa ostro postavili kotlebovci z Ľudovej strany Naše Slovensko, desiatky policajtov ich udržali pekne skrátka. Na Bratislavskom hrade sa zasa stretli prívrženci tradičných párov a iniciatívy Hrdí na rodinu. Nový Čas medzi účastníkmi pochodu našiel príbehy, ktoré dokazujú, že dúhovým našincom sa od ostatných dostáva čoraz viac pochopenia.
Dúhový pochod podporilo ministerstvo zahraničných vecí, proti čomu sa pre zmenu postavila Slovenská národná strana. Z vládnych politikov podporila homosexuálov europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD). „Sme jedna z posledných európskych krajín, kde si ľudia rovnakého pohlavia nemôžu vyznať lásku aj oficiálne,“ uviedla.
Kotlebovci neuspeli
Krátko po 12. hodine sa pred Hlavnou stanicou v Bratislave začala zhromažďovať viac ako stovka kotlebovcov s transparentmi. Keďže svoj protest dopredu nenahlásili, políciu sa snažili presvedčiť, že ide len o spontánnu petičnú akciu. To však poprel jeden z účastníkov v rozhovore so spolustraníkom. „Kde je Karol? Na kraji povedali, že sem musíme ísť a on už nie je na treťej akcii po sebe. Aj ja by som radšej bol niekde na chate!“ hneval sa jeden z členov strany. Približne 150 kotlebovcov pod dozorom polície, kukláčov aj vrtuľníka vyšlo do ulíc. Pred Prezidentským palácom si pustili hymnu a zaznelo niekoľko príhovorov. Polícia im však zabránila, aby sa priblížili k Dúhovému pochodu. Po neúspechu sa kotlebovci rozpadli a rozišli sa na nákupy.
Sú rovnakí ako my
Alex (17), Gelnica a Patrícia (17), Prievidza
Považujeme za veľmi dôležité, aby si všetci uvedomili, že členovia LGBTI komunity sú rovnakí ako my ostatní, a preto by mali mať aj rovnaké práva. Chodíme na veľmi liberálnu školu, a hoci tam máme veľa lesbičiek a gejov, všetci sme na nich vlastne hrdí a podporujeme ich, a tak by to malo byť všade. Registrované partnerstvo by u nás už konečne mali povoliť.
Slovensko je už pripravené
Giuseppe Reggio (25), Žilina
Narodil som sa v Taliansku, ale žijem v Žiline. To, že som gej, som priznal pomerne skoro, už v 7. triede na základnej. Doma som to povedal až potom. Boli tam obavy, ale nakoniec ma všetci podporujú. No máme v rodine rehoľné sestry... Ale aj pre ne som Božie dieťa. Otec je Talian, taká južanská krv, takže mám veľa súrodencov, a tak sa nemusí báť, že nebude mať vnúčatá. Aj keď sme menšina, tak sme všetci rovnocenní, každý máme naprí- klad rovnakú telesnú teplotu 36,5 °C. Keď je už 20 krajín v Európe pripravených na zrovnoprávnenie a rešpektujú LGBTI ľudí, tak prečo by tam nemohlo byť aj Slovensko?
Pravda bola ťažká
Roman Samotný (32), Moravany nad Váhom
Som z malej obce, kde byť gejom je mimoriadne náročné. Mal som sťastie, že sme luteráni, lebo deti z katolíckych rodín to majú oveľa ťažšie. Už v 12-13 rokoch som v sebe cítil, že niečo je iné, ale nemal som žiadne informácie o gejoch či lesbičkách. Iba som počúval, že títo ľúdia sú úchyláci, chorí a ešte aj bezdomovci sú v spoločenskom rebríčku vyššie. To je neuveriteľný tlak na každé dieťa. Nakoniec v 16 rokoch som to povedal mojej kamarátke. Jej reakcia nebola úplne odmietavá, čo ma posmelilo. Tak som to povedal aj mame. Tá to považovala najprv za pubertálny výstrelok. Neskôr pochopila, že nie a teraz ma plne podporuje.
