Nedávno vyvrcholili preteky 1 000 Miles Adventure, počas ktorých desiatky dobrodruhov prešli na horských bicykloch z najzápadnejšieho cípu Česka až na samý východ Slovenska. Bolo to 1 681 km po cestách, ale hlavne necestách... Fyzicky náročné preteky 1 000 Miles Adventure zorganizoval prvýkrát v roku 2011 Jan Kopka - cieľom bolo prejsť tisíc míľ celým Českom a Slovenskom v sedle bicykla bez akejkoľvek podpory a cudzej pomoci.
Tohtoročný štart bol 3. júla v najzápadnejšej obci v Česku - Hranici pri Aši. Na náročnú štreku sa odtiaľ vydalo 161 dobrodruhov, z ktorých nie všetci dorazili do cieľa v najvýchodnejšej dedine Slovenska - Novej Sedlici. Niektorým cyklistom trvali preteky aj tri týždne, ale všetci si vyšliapali minimálne 30 výškových kilometrov, prespávali v lesoch, niekedy doslova medzi medveďmi.
Všetko, čo potrebovali, si viezli na svojom bicykli. Základné jedlo, nápoje, dobré a spoľahlivé svetlo, náhradnú dušu, náradie na opravy, spacák, obranný sprej na medvede a iných neprajníkov, prilbu, lekárničku, telefón a GPS prístroj, ktorý zaznamenával ich trasu.
Halucinácie
„Každý rok sa štart a cieľ vymenia. Raz sa štartuje v Česku, druhý rok na Slovensku. Trasa je zhruba rovnaká, malé zmeny vždy vzniknú následkom aktuálneho stavu. Toho roku to boli obchádzky a nočné zákazy prejazdov kvôli medveďom,“ hovorí zakladateľ a riaditeľ pretekov Jan Kopka. Hoci poslední súťažiaci dorazili do Novej Sedlice iba tento týždeň, tohoročný víťaz prišiel do cieľa už za neuveriteľných 8 dní 2 hodiny a 23 minút. To znamená priemernú dennú dávku 210 kilometrov náročným horským terénom! Bol to sympatický Radek Musil. Za ním o dve a pol hodiny prišiel Štěpán Stránsky, ktorý tisícmíľové preteky vlani vyhral.
Obaja sa v cieli zhodli, že najhoršie to bolo na Kozom kameni (1 255 m) medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami. „Každý ročník má svoj Kozí kameň... Minulý rok to bola Magura, ktorou prešli jazdci aj tohto roku a nikto ju už ani nespomenul. Trať nie je o tom, aby sme pretekárov za každú cenu zničili, ale aby sme im dopriali aj nejaké pekné výhľady a z Kozieho kameňa je to naozaj fascinujúce. Pravda je, že aj Michal Veber, ktorý prišiel do cieľa ako tretí, ako o prvom hovoril o Kozom kameni. Videl tam vraj aj dvadsať krásnych Rómok s kosákmi. Ako sa tam dostali, netušil. Ale halucinácie z vyčerpania sú na týchto pretekoch dosť časté. A časté sú aj silné krízy s nutkaním to vzdať. Aj preto tu nájdete strednú a staršiu generáciu pretekárov, lebo tu všetko stojí na psychike,“ tvrdí Kopka.
Nemec Kai Uwe Lehnung bol jedným z 12 cudzincov na týchto pretekoch. Na 1 000 Miles Adventure bol už po tretí raz. „Chodím sem kvôli vášmu dobrému pivu a trochu si aj zabicyklovať. Nie je to ľahké, ale je to neopísateľne krásne. Dáte zo seba viac, ako si myslíte, že môžete zvládnuť,“ vyznáva sa z pocitov.
Prísne pravidlá
Slovenskí bikeri majú pred týmito pretekmi rešpekt. Toho roku ich bolo dokonca až 11 - teda asi dvakrát viac ako po iné roky. Nerátajú sa za cudzincov. Poliakov toho roku prišlo šesť. Nemci štyria, jeden Angličan a jedna Maďarka. Organizátor Kopka si súdržnosť športovcov veľmi váži. „Bez podpory miestnych, či slovenských, alebo českých bikerov, by sa tieto preteky nedali zvládnuť. Radia nám s trasami, pomáhajú riešiť aktuálne problémy a sú našimi vyslancami. Komunita horských bikerov je veľmi súdržná, ale pretekárom nesmú poskytnúť žiadnu pomoc. Aj pri poruche bicykla si musí jazdec poradiť sám. Napríklad aj za zastávku doma v rámci trasy sme jazdca penalizovali piatimi hodinami, a to za nedovolenú podporu. Vybočenie z určenej trasy znamená návrat späť na miesto, kde trasu opustil, ináč hrozí penalizácia. Po trase je aj niekoľko kontrolných stanovíšť, ale hlavným kontrolórom je GPS navigácia, ktorá zaznamenáva trasu.“
Divočina
Na tretí deň po víťazovi, ráno o siedmej, prišiel do cieľa Adam Sluka. V závere šiel 26 hodín v kuse a prekonal naraz 270 kilometrov. Skončil na šiestom mieste. „Som tu už piatykrát a na svojich prvých pretekoch som prišiel úplne posledný, ale vydržal som to. Ani toho roku to nebolo ľahké. Nekonečné kopce, nekonečné blato a neskutočné búrky. No a Kozí kameň. Vydržal som to ja aj bicykel,“ usmieva sa.
O zážitky nemá núdzu ani Miroslav Franěk. „Mám výborné svetlá, naozaj ako na aute, obrysové a diaľkové, ktoré sa skutočne vyrovnajú svetlám na aute. No neboli mi na nič a ani obranný sprej mi nepomohol pri mojich stretnutiach so zvieratami. V Jeseníkoch som sa doslova zrazil s muflónom. Potom som na Kysuciach vbehol medzi mladé divé svinky a za chrbtom som mal ich nervóznych rodičov. Pomaly, pokojným krokom som stade odkráčal. V Nízkych Tatrách som sa zoči-voči stretol s medveďom. Našťastie odkráčal pomalým krokom on. “
Najlepší Slováci prišli až štyri dni po víťazovi. Prišli naraz dvaja, Ladislav Žilík a Peter Kukučka, a to na 15.–16. mieste s časom 11 dní 19 hodín a 13 minút. Riaditeľ pretekov Kopka aj s manželkou čakali prichádzajúcich pretekárov v cieli skoro dva týždne. „Budúci rok štartujeme odtiaľto z Novej Sedlice na začiatku júla a pretekárov určite čakajú nové prekvapenia a nové výzvy,“ sľubuje.
