Informovala o tom jeho rodina. Iskanderov otec bol Iránec a matka pochádzala z Abcházska, kde spisovateľ vyrastal po tom, ako jeho otca v roku 1938 sovietske úrady vyhostili do Iránu, kde zakrátko zomrel.
Do literatúry vstúpil Iskander ako básnik, prózu písal od roku 1962, pričom inšpiráciu čerpal najmä z Abcházska. Je autorom niekoľkých satirických diel a filozofických poviedok. Jeho texty prechádzali v ZSSR cenzúrou, keďže poukazoval na absurdity sovietskeho života. V roku 1979 sa zapojil do prípravy literárneho almanachu Metropola, ktorý bol výberom textov kritických k vtedajšiemu sovietskemu režimu.
V roku 1989 sa stal nositeľom štátnej ceny ZSSR za svoj trojdielny román Sandro iz Čegema - v češtine vyšiel pod názvom Strejček Sandro z Čegemu -, ktorý písal v rokoch 1973-88. Románová epopeja vyšla v roku 1983 v anglickom preklade, pričom kritici Iskandera prirovnali k Markovi Twainovi či Williamovi Faulknerovi.
Za svoje dielo bol Iskander ocenený aj Puškinovou cenou (1993). Väčšinu života žil v Moskve, pričom v 90. rokoch nakrátko vstúpil do politiky, keď sa stal poslancom parlamentu, ktorého vznik inicioval vtedajší sovietsky vodca Michail Gorbačov v roku 1989. V posledných rokoch sa Iskander už nevenoval literárnej činnosti a k politike sa vyjadroval len veľmi ojedinele.