Tie si podľa jeho slov vyžiadali situácie, ktoré za posledné mesiace vznikali počas rokovacích dní v pléne NR SR. Príprave zmien predchádzal podľa Danka komparatívny rozbor rokovacích poriadkov vo viac ako 20 krajinách EÚ. "Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie, to by mal byť absolútny etalón správania sa v pléne parlamentu," povedal v pondelok Danko s tým, že samozrejmosťou musí byť aj dodržiavanie pravidiel, a to bez rozdielu. Spomenul napr. zákaz používania mobilného telefónu, konzumácie jedla alebo pitia v pléne parlamentu či natáčania akýchkoľvek videí.
Novinkou, ktorá sa momentálne pripravuje, bude aj systém presného prideľovania času na diskusiu. "Z histórie vieme, že snaha extrémne dlhých rečníckych vystúpení bola už v rímskom senáte, ale asi najviac zapamätateľný je Senát v USA, kde rokovací poriadok umožňuje senátorom až tzv. filibuster, čiže úplné potopenie zákona neprerušovanými prejavmi. Praktiky filibusteru sú známe ako povestné čítania telefónnych zoznamov Washingtonu či viac ako 24-hodinové prejavy a čítania ústavy," pripomenul šéf parlamentu.
Porovnanie rokovacích poriadkov podľa Kancelárie NR SR ukázalo, že spomedzi 27 komôr parlamentov v deviatich existuje stále obmedzenie dĺžky rečníckeho času, ktorý je určený pre poslancov alebo senátorov v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu. "Inak povedané, poslanci alebo poslanecké kluby majú vyhradený fixný časový priestor, ktorý môžu v rozprave k návrhu zákona využiť," povedal Danko. Tento model je podľa jeho slov aplikovaný v Snemovni reprezentantov Belgického kráľovstva, vo Folketingete Dánskeho kráľovstva, v parlamente Grécka, Chorvátska a Lotyšska, v Senáte Poľskej republiky, v Národnej rade Rakúskej republiky, v Poslaneckej snemovni Rumunska a v nemeckom Spolkovom sneme. "Vo všetkých uvedených prípadoch s výnimkou Spolkového snemu v Nemecku sú limity pre vystúpenia rečníkov stanovené priamo v rokovacom poriadku parlamentu," zdôraznil predseda NR SR.
Myšlienka obmedzenia diskusie na vhodný časový limit vychádza podľa Danka najmä z praktických skúseností, a to nielen z rokovania slovenského parlamentu, ale aj z bohatej histórie a praxe súčasných rokovacích systémov vo svete. "Plánované obmedzenie nemožno v žiadnom prípade vnímať ako zásah do slobody prejavu volených zástupcov. Práve naopak, odstránia sa tým opakované snahy o umelé naťahovanie diskusie či rôzne prieky poslancov. Stanovený limit musí byť dostatočný na vyjadrenie názoru. Poslanec predsa musí byť schopný vyjadriť sa presne a zrozumiteľne k danej téme v určitom časovom rozpätí," dodal Danko, ktorý chce návrh nového rokovacieho poriadku predstaviť slovenským poslancom hneď po parlamentných prázdninách a otvoriť k nemu diskusiu.
Pred mesiacom o prípadnej zmene Rokovacieho poriadku NR SR rokoval aj ústavnoprávny výbor. Ten hlasmi koalície odhlasoval, že vzhľadom na aktuálne udalosti na doterajších schôdzach pléna je nevyhnutné novelizovať rokovací poriadok, aby predsedajúci schôdze mohol zabezpečiť poriadok v sále. Výbor zároveň požiadal Danka, aby predložil návrhy zmien v legislatívnej podobe. Výbor nevylúčil ani Etický kódex poslanca. "Cítim, že ho treba schváliť čím skôr. Z hľadiska upadajúcej kultúry a morálky by sa niektorým agresívnym kolegom z opozície hodil. Je dobré, ak niekto bude vidieť čierne na bielom, čo je slušnosť," povedal predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD).