Myslia si to vedci, o ktorých zisteniach informoval spravodajský server BBC. Mamuty ako zvieratá doby ľadovej žili na odľahlom ostrove pri pobreží Aljašky. Vedci ich zánik datujú do doby pred 5600 rokmi. Podľa nich viedlo otepľovanie klímy k tomu, že jazerá bola plytšie, a mamuty tak nedokázali uhasiť smäd.
Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula ešte skôr - asi pred 10.500 rokmi. Vedci sa domnievajú, že k ich vyhubeniu prispeli klimatické zmeny a to, že vtedajší ľudia zvieratá lovili. Skupina mamutov na ostrove svätého Pavla v Beringovom mori sa však dokázala udržať ďalších asi 5.000 rokov. Štúdia vedcov naznačuje, že tieto zvieratá čelila iné hrozbe než ich príbuzní na pevnine. Ako sa po dobe ľadovej Krajina oteplovala, zvyšovala sa hladina morí, čo zmenšilo plochu ostrova, na ktorom mamuty žili. Niektoré jazerá zmizla v oceáne a slaná voda pritiekla do zvyšných nádrží. Sladkovodných pitných zdrojov tak povážlivo ubudlo. Zvieracie obri museli zdieľať stále vzácnejšie napájadlá. Ich nadužívanie ale spôsobilo ďalší problém.
Vedúci autor štúdie Russell Graham z Pensylvánskej univerzity vysvetľuje: "Keď vyschli ostatné jazera, zvieratá sa zhromažďovali pri napájadlách. Pobehovali okolo nich, čo ničilo vegetáciu, ako to vidíme aj v prípade dnešných slonov. Erodované usadeniny potom mohli znečisťovať vodné zdroje, čo stále viac zmenšoval zásoby pitnej vody. Mamuty prispievali k vlastnému zániku." Graham je presvedčený, že zvieratá by veľmi rýchlo vyhynuli, keby vodu v napájadlách nedoplňoval dážď a topiaci ľad. "Dnešné slony potrebujú medzi 70 až 200 litrami vody denne. Predpokladáme, že mamuty robili to isté. Neprežili dlho, keď napájadlo vyschlo. Aj keď vyschlo len na mesiac, mohlo to byť pre mamuty fatálne," dodal.