Najvyšší veliteľ SS Heinrich Himmler († 44) si značil do kalendárov nielen pracovné a osobné schôdzky, ale aj poznámky o likvidácii Židov. Dokonca si počas transportov či návštev koncentračných táborov nič iné neplánoval. Dokazuje to nález viac ako 1 000 strán denníkov z rokov 1938 a 1943 až 1944.
Denníky našli historici v Centrálnom archíve ruského ministerstva obrany v Podolsku pri Moskve. Verejnosti ich sprístupnia vo dvojzväzkovom vydaní v roku 2017. V roku 1941 bol Himmler poverený Hitlerom, aby dozeral na konečné riešenie židovskej otázky. Z 18. decembra 1941 preto pochádza ďalšia Himmlerova poznámka k reči: „Otázka Židov/ vyhubiť ako partizánov.“
Himmlerove jednotky dozerali na pracovné tábory, ktoré neskôr sám prikázal prebudovať na koncentračné. 4. októbra 1943 sa prihováral svojej skupine SS na zasadnutí:„Medzi nami by sa malo o tom hovoriť celkom otvorene, a napriek tomu sa na verejnosti o tom nikde nehovorilo. Myslím tým evakuáciu Židov, vyhubenie židovského obyvateľstva,“ napísal v diári Himmler. Za týmto zápiskom sa skrýva viac ako len bežná vraždiaca rutina. Je to kľúčová reč o vyhladzovaní židovského obyvateľstva a o neľútostnej ničivej vojne na východe. Svojim podriadeným často vysvetľoval, že sa pre vraždenie nemajú cítiť vinnými: „Veľa z vás vie, čo to znamená, keď pokope vedľa seba leží 100 tiel, keď tu leží 500 či 1 000. Toto vydržať a pritom - nehľadiac na výnimky ľudskej slabosti - zotrvať, to nás robí silnými,“ zneli Himmlerove slová.
Heinrich Himmler († 44)
Bol veliteľom tajnej polície Gestapo a ríšskym ministrom vnútra. Mal manželku Margarete a dcéru Gudrun, ktorú v zápiskoch označoval Püppi. Himmler sa rád priamo zúčastňoval na všetkých kľúčových udalostiach spojených s neľudským vraždením, ktoré neprežilo viac ako 6 miliónov ľudí. Preto na dni, keď mal naplánované dôležité spoločenské akcie, neplánoval žiadne transporty. Za svoju krutosť nikdy nepykal. 23. mája 1945 - dva týždne po skončení druhej svetovej vojny - spáchal v britskom zajatí samovraždu. Počas výsluchu sa otrávil kyanidovou tabletou.
Najsilnejší muži tretej ríše
Adolf Hitler († 56)
Líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany - NSDAP, a ríšsky kancelár. Za nepriateľov Nemecka považoval najmä Židov. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu druhej svetovej vojny.
Hermann Göring († 53)
Hlavný veliteľ vzdušných síl Luft waffe, ríšsky maršal, zakladateľ tajnej polície Gestapo. Súd v Norimbergu ho odsúdil na trest smrti obesením. Žiadosť o popravu zastrelením súd zamietol. Tesne pred vykonaním rozsudku spáchal samovraždu prehryznutím kyanidovej kapsuly.
Adolf Eichmann († 56)
Bol jeden z organizátorov holokaustu. Po 2. svetovej vojne ušiel do Argentíny, kde sa ukrýval do roku 1960. Vypátrala ho izraelská tajná služba. Odsúdili ho a udelili ten najtvrdší trest. V roku 1962 bol Eichmann popravený obesením.
