Medovníky jej učarovali pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. „Túžila som mať v byte tú nádhernú vôňu medu najmä na Vianoce. Tak som ich začala vyrábať,“ povedala Mária Muráriková.
Námety na tvorbu našla v prírode, ľudovom umení a múzeách. „Mohla som prísť do toho istého múzea päťkrát, ale vždy som si tam našla novú inšpiráciu,“ povedala. Bývalá učiteľka neskôr nechala školu a začala sa naplno venovať výrobe medovníkov. „Sú slovenským národným pokladom. Vždy som bola hrdá na to, čo tu máme, a túžila som, aby o tom vedeli aj vo svete,“ povedala.
Aj preto išla na súťaž, kde bojovali o uznanie umelci z 33 krajín. „Je pravda, že som mala malú dušičku. Úžasné však je, že slovenský výrobok zaujal,“ hovorí bývalá učiteľka. M. Muráriková tvrdí, že vytvoriť medovníkové umelecké dielo nie je jednoduché.
Studňu a krčahy pod názvom Živá voda, s ktorými bojovala na súťaži, vyrábala dlhé hodiny. „Netrúfla by som si vybrať sa do sveta s niečím nedokonalým. Všetko muselo byť perfektné,“ dodala. Podľa nej sa najťažšie tvoria z medovníka tvary. Maľovať na ne polevou z bielka a cukru je vraj už potom maličkosť.