Môže to pomôcť pri prognóze ochorenia, keďže signalizuje jeho štádium, a tiež aj pri lepšom nastavení liečby. "Nové čipy majú pozorovať, ako sa v tele mení cukrová zložka na povrchu bielkovín. Tento proces sprevádzajú patologické zmeny v organizme ako napríklad nádorové ochorenia," informovala Zuzana Vitková zo SAV.
Vedecké tímy pod vedením Jaroslava Katrlíka z Chemického ústavu SAV sa orientujú na zmeny pri rakovine hrubého čreva, prostaty, začínajú to skúmať aj pri rakovine prsníka. "Detekcia zmien v štruktúre cukrov má veľký význam pri výskume samotného ochorenia a jeho diagnostike či terapii. Tento jav sa spája aj s autoimunitnými ochoreniami, cukrovkou či Alzheimerovou chorobou," povedal Katrlík, ktorý je tiež zodpovedným riešiteľom projektu BIOGLYCO.
Najväčšou výzvou pre vedcov je momentálne správne nastaviť citlivosť biočipov. Mnohé z proteínov, ktoré sledujú, majú totiž vo vzorkách od pacientov príliš nízku koncentráciu. V rámci výskumu majú rozbehnutú spoluprácu s klinickým pracoviskom v srbskom Belehrade, začínajú spolupracovať i s jednou z fakultných nemocníc na Slovensku. "Klinické pracoviská nám dodávajú vzorky, s lekármi vieme konzultovať naše zistenia, či porovnať ich s aktuálnym stavom pacienta. Pre lekárov ide o prácu navyše, no veríme, že je užitočná pre všetkých," vysvetlil vedec.
Na projekte BIOGLYCO sa okrem Chemického ústavu SAV podieľa aj Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV a Ústav polymérov SAV.
