Bývalí pracovníci Hlavnej redakcie Televíznych novín Československej televízie sa dodnes každý rok stretávajú. A tak sme niektorých z nich vyspovedali, ako sa im vodí a čo si myslia o súčasnej televízii.
Peter Maťašovský (67): Reportér z polí
Kto by si nepamätal najznámejšieho televízneho poľnohospodára a jeho zapálené: „Hlásime sa vám zo žatvy...“ Mal pod palcom všetky roľnícke družstvá, poznal každý lán poľa, traktor či kombajn. Jeho reportáže z Agrokomplexu si staršia generácia pamätá dodnes. V televízii bol od roku 1974 do roku 2003. V súčasnosti je v dôchodku, takmer 10 rokov pracoval ako recepčný.
V jeho šľapajach idú dnes jeho dve dcéry, Alžbeta pracuje ako redaktorka v RTVS a Petra je hovorkyňou na ministerstve životného prostredia. Čo sa podľa najznámejšieho poľnohospodárskeho redaktora zmenilo za posledné desiatky rokov? „V prvom rade je to rýchlosť, akou sa informácia dostáva k tomu, komu je adresovaná. Čo sa týka profesionality, stále je to asi najslabšia stránka veci. Ale mladí redaktori potrebujú čas...“
Andrea Bugošová (65): Učí budúcich žurnalistov
Blondínka a veselá optimistka a priateľka. Tak ako kedysi ochotne poradila mladým kolegom, aj dnes odovzdáva svoje skúsenosti novej generácii žurnalistov na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Do spravodajstva ČST nastúpila v roku 1972, od roku 1989 robila večerné spravodajstvo až do roku 1998, keď nastúpila do rozhlasu.
Do STV sa vrátila ako vedúca vydania v spravodajstve, kde pracovala až do roku 2012. Na margo dnešnej situácie vraví: „Asi vás sklamem, ale ja to vôbec nesledujem! Ja si ešte dosť sama seba vážim, aby som sa nechala tyranizovať cez televíznu obrazovku. Prezentačná úroveň moderátorov a redaktorov je nedokonalá, majú zlú slovenčinu. Oni sa neprihovárajú, ale na diváka vykrikujú.“
Svetozár Košický (71): Na dôchodku aj taxikárčil
Sveťo, ako ho familiárne volali nielen kolegovia, ale aj diváci, nastúpil do televízie v roku 1970 ako externý spolupracovník, od roku 1975 pracoval už ako interný zamestnanec. Bol televíznym hlásateľom, moderátorom aj športovým komentátorom. Jeho príjemný vzhľad a hlas diváci milovali a uverili mu všetko, čo zahlasoval. Pracoval vo vnútropolitickej rubrike, po prepustení z televízie v roku 2003 dostal ponuku z Večerníka, kde istý čas písal, a neskôr robil PR manažéra a pracoval aj v oblastí realít.
Už ako dôchodca robil sedem rokov v taxislužbe, teraz chalupárči na Záhorí a teší sa z 14-mesačného vnúčika Adamka. Napriek tomu, že ho z domovskej televízie prepustili, nezanevrel na ňu. „Slovenská televízia dala zadosťučinenie novinárskemu poslaniu. Škoda však, že RTVS nepochopila, že obal predáva. Darmo to tí ľudia robia profesijne dobre, keď mám pocit, že sa ocitám v roku 1978. Atraktivita od zvučky cez džingle až po spracovanie reportáží, kde absentuje nápad, tam ustrnula,“ myslí si bývalá spravodajská hviezda.
Leopold Moravčík (72): Z televízie ku Gašparovičovi
Málokto bol taký rozhľadený odborník na zahraničie ako on. Pamätníci si ho pamätajú s typickou briadkou, ktorá mu zostala dodnes. V hlavnej redakcii Televíznych novín robil v rokoch 1969 - 1990, potom odišiel do printových médií, tri roky pracoval aj v prezidentskej kancelárii u Ivana Gašparoviča. Kam sa podľa neho posunulo dnešné spravodajstvo? „Chýbajú špecialisti na jednotlivé oblasti, ktorí by fundovane ovládali problematiku svojej zverenej oblasti. Poklesla aj jazyková úroveň,“ myslí si Moravčík.
Juraj Paška (77): Chýbajú osobnosti
Akákoľvek nečakaná udalosť bola preňho doslova vodou na mlyn. Vedel reagovať s absolútnym pokojom. Pracoval ako redaktor od roku 1977, posledné dva roky (1988 – 1990) ako korešpondent ČST v Moskve. Po roku 1990 sa stal majiteľom reklamnej agentúry. Na dnešné spravodajstvo v televíziách sa pozerá trochu skepticky. „Je nešťastím nového porevolučného spravodajstva, že odišli všetky novinárske osobnosti a nastúpila mládež. Poučujú nás holobriadkovia a národ to prijíma...“ myslí si Paška.
Ivan Paška (72): Odborník na peniaze
Brat ďalšieho televizáka Juraja Pašku patril medzi najskúsenejších v oblasti ekonomiky, bankovníctva. Charakterizovali ho najmä distingvovaný prejav, erudovanosť a pracovitosť. V televízii odpracoval 29 rokov, najskôr ako asistent kamery, potom bol kameramanom, redaktorom a zahraničným spravodajcom v Bulharsku. Dva roky robil poradcu pre médiá prezidentovi Zväzu priemyslu SR, následne až do odchodu pracoval v Národnej banke Slovenska.
