Tí, ktorí ešte zostali, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Patrí medzi nich aj Ľudovít Kiss (59) zo Želiezoviec, podľa ktorého je situácia na slovenskom trhu na zaplakanie. Tí, ktorí ešte zostali, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Patrí medzi nich aj Ľudovít Kiss (59) zo Želiezoviec, podľa ktorého je situácia na slovenskom trhu na zaplakanie. Cudzokrajná produkcia úplne prevalcovala našich pestovateľov. Preto tam, kde sa kedysi rozprestierali dlhokánske polia plné šťavnatých plodov, dnes nájdeme iba žito alebo kukuricu. Naše melóny zmizli z polí takmer úplne, a to napriek tomu, že letá sú u nás čoraz teplejšie.
Väčšina farmárov pestovanie tejto sladkej lahôdky už úplne vzdala. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži, keď sme sa snažili vyhľadať niekoho, kto ešte melóny stále pestuje. Ako sme zistili, nevenuje sa tomu už takmer nik. Z mnohých niekdajších pestovateľov sa stali priekupníci, ktorí nakupujú plody v zahraničí a tu ich predávajú. Po dlhom pátraní sme však narazili na poľnohospodára Ľudovíta Kissa, ktorý je vo svete melónov niečo ako posledný slovenský mohykán. Museli sme sa za ním vydať na Farmu Kissova, aby sme zistili, kam zmizli naše tradičné sladučké melóny.
Ťažké podnikanie
Kiss podniká so zeleninou 25 rokov a ako sám hovorí, slovenské poľnohospodárstvo je už roky v katastrofálnom stave. Zahraničná zelenina vytláča našu slovenskú, medzi ňou aj melóny, z regálov preč. Čísla hovoria jasnou rečou. „Kým kedysi som pestoval melóny na 60 - 70 hektároch a všetky sa predali, dnes pestujem iba na piatich hektároch a rok po roku sa obávam, či sa minú,“ hovorí Kiss, podľa ktorého alarmujúce to nie je iba s melónmi, ale aj s inou zeleninou či ovocím. Vie, o čom hovorí, pretože sám pestuje aj papriku, rajčiny, uhorky, kapustu či jahody.
Pravé zahraničné
Väčšina melónov, ktoré nájdeme v obchodoch, sú naozaj zo zahraničia. Reťazce tvrdia, že za to môže najmä neskoršie dozrievanie našich melónov oproti tým zahraničným - táto teplomilná zelenina v teplejšom podnebí dozrieva omnoho skôr, a tak prvé zahraničné melóny nájdeme v obchodoch už v máji. Okrem toho podľa nich domáca produkcia nevládze pokryť požiadavky trhu.
Dôvodom, prečo zahraničné melóny víťazia, je však aj cena. Vďaka vyšším dotáciám dokážu zahraniční farmári predávať plody lacnejšie ako naši. „Môže byť lacnejšia, ale nie je kvalitnejšia a rozhodne nie chutnejšia. Ja viem, že naša úroda dozrieva neskôr, ale keby od júla začali brať všetky obchody melóny od Slovákov, dokázali by zaplniť trh domácimi melónmi,“ myslí si Kiss.
Obchody však dodávajú, že v tomto období sa snažia do predaja zaradiť aj našu úrodu. Čo však predajcovia na trhoch či pri cestách, ktorí už od začiatku júna tvrdia, že predávajú slovenské melóny? „Keď si kupujete melón v júni a predajca vám tvrdí, že je to naša produkcia, klame. Slovenské melóny sa sadia začiatkom mája a prvé plody dozrievajú až neskôr v júli. Skôr to jednoducho nie je možné,“ vysvetľuje Kiss.
Rozdiel v chuti
Ideme sa pozrieť na miesto, kde sa pestujú naše slovenské melóny. Vzduchom sa šíri nádherná sladká vôňa. Napravo vidíme žlté a naľavo obrovské červené melóny. Nie sú to iba nejaké nepodarky, ako keď sa v našich podmienkach snažíme dopestovať tropické ovocie. Slovenské melóny sú veľké a chutné - je to preto, že sem jednoducho patria. Ich pôvod vraj musíme hľadať v juhozápadnej Afrike, no pestovanie má aj v našich končinách dlhoročnú tradíciu.
Na južnom Slovensku každoročne dozrievajú od 17. storočia. „Majú tu ideálne podmienky. Pozrite sa na tú pôdu, toto je dar, ktorý máme a nevážime si ho. Práve táto pôda však dáva melónom chuť,“ hovorí Kiss a rukou začrie do čiernej zeminy. „Vidíte tú farbu? Je to čierne zlato. Má v sebe množstvo živín. A my Slováci si takúto pôdu radšej predávame zahraničným investorom, aby tu postavili fabriky. Je to smutné.“ Podľa Kissa je v chuti našich melónov a tých zahraničných obrovský rozdiel.
„Naše idú z poľa rovno do predaja a kamión ide z Grécka či zo Španielska aj týždeň. Potom sa predsa nemôžeme baviť o úplnej čerstvosti. Dosť bolo rečí, ukážte, ktorý sa vám páči, okoštujeme ho a zistíte, o čom hovorím,“ posiela ma majiteľ farmy do poľa vybrať si melónového favorita. Všetky vyzerajú ako vystrihnuté z katalógu a vybrať si je naozaj ťažké. Podávam mu však jeden, ktorý určite váži vyše 10 kíl. Pestovateľ ho vezme, očistí a rozkrojí. Už len pri pohľade na jeho sýtu červenú farbu si všetci vieme predstaviť tú chuť. Jeho sladkosť však prevýšila všetky naše očakávania. Je naozaj výborný.
Mladým sa nechce
Za to, že melóny, ale aj celková produkcia zo Slovenska miznú, však nemôžu iba zahraničné dovozy, ale aj fakt, že u nás už nemá kto polia obrábať. Poľnohospodárstvo predsa len mladým nepripadá ako prestížne odvetvie. „Kedysi na poliach robili celé rodiny. Vidíte to aj na dvoroch. Každá rodina pestovala svoje plodiny, dnes tam často nájdete skôr burinu alebo uhladený trávnik ako vlastnú úrodu. Dnešným mladým sa už takto pracovať nechce. Radšej utekajú do zahraničia,“ uzatvára rozprávanie o problematike v zeleninárstve Kiss.
Slovenskosť sa nenosí
Ľubomír Drahovský, analytik trhu
„Pri nákupoch u nás stále vyhráva peňaženka spotrebiteľa nad nejakým národným cítením. Na základe dostupných štatistík a prieskumov spotrebiteľského správania vieme, že medzi základné parametre pri rozhodovaní o kúpe produktov patria v prvom rade cena, čerstvosť a kvalita jednotlivých tovarov. „Slovenskosť“ výrobkov je v rámci rozhodovania spotrebiteľa na siedmom až ôsmom mieste. Čo sa týka domácich melónov, určite sa vyskytujú viac pri cestách či v malých obchodíkoch na juhu Slovenska ako v regáloch reťazcov.“
Koľko je v obchodoch slovenských melónov?
Kaufland
Júlia Piterková, tlačové oddelenie: „Slovenská produkcia, žiaľ, nedokáže pokryť celkový dopyt našich zákazníkov a podiel slovenských dýň sa preto bude u nás pohybovať na úrovni 30 - 40 % v období, keď budú k dispozícii melóny zo Slovenska. Vzhľadom na veľmi dobrú spoluprácu so slovenskými pestovateľmi sme na tento rok zabezpečili viac ako 1 300 ton slovenskej dyne červenej.“
COOP jednota
Ján Bilinský, riaditeľ sekcie obchodu: „V sieti COOP Jednota sme v roku 2016 začali ponúkať melóny červené oveľa skôr, ako dozreli na Slovensku domáce melóny. Z tohto dôvodu sa v našej ponuke viac vyskytovali melóny z dovozu. Domácu produkciu budeme postupne zaraďovať až v tomto období, keď predpokladáme, že slovenských melónov bude na trhu dostatok.“
Lidl
Tomáš Bezák, vedúci oddelenia komunikácie: „V našej ponuke sa nachádzajú slovenské i zahraničné dyne.“
Tesco Stores
Diana Priechodská Brodnianska, manažérka komunikácie: „Aj tento rok máme v ponuke červené melóny i od slovenských dodávateľov. Aktuálne už máme až 60 % červených melónov od lokálnych slovenských dodávateľov, v ďalších týždňoch plánujeme tento podiel ešte zvýšiť. V období sezóny, keď je na Slovensku možné ovocie a zeleninu dopestovať v dostatočných množstvách, sa snažíme urobiť maximum pre to, aby sme ponúkali našim zákazníkom ovocie a zeleninu lokálneho pôvodu.“
Billa
Denisa Pernicová, hovorkyňa: „V tomto období je sezóna melónov a dýň na vrchole a v predajniach Billa po celom Slovensku máme v ponuke dyne aj od slovenských pestovateľov z oblasti južného Slovenska. Slovenská produkcia však nepokryje dopyt v dostačujúcej miere, a tak ponúkame aj dovozové melóny. Zákazníkom dokonca ako jediní ponúkame obľúbenú slovenskú červenú dyňu bez jadierok.“
