Známy štamgast trávil leto v obľúbenom kúpeľnom meste a práve tu - v jednej malej vinárničke - za ním teraz smútia kamaráti a ostatní pravidelní návštevníci. Herec, ktorého posledný rok trápili vážne zdravotné problémy po agresívnej liečbe rakoviny, si totiž rád doprial aspoň jednu malú radosť - dve deci vínka. Jeho miesto pri stole však teraz ostalo prázdne a kamaráti si povzdychli: Miloval to tu a tu aj zomrel. Slezáček hovorieval, že sa považuje za kaviarenského povaľača. Rád navštevoval s priateľmi malé podniky, kde okrem debatovania s priateľmi poskytoval aj rozhovory novinárom. Do jednej z piešťanských vinární sa vybral aj v osudný piatok 5. augusta.
„Pán Slezáček k nám veľmi často chodieval. Bol to jeho druhý domov,“ povedal pre Nový Čas otrasený Pavol Kollárik, zodpovedný vedúci vinárne Matyšák, ktorý sa doteraz nevie spamätať z udalosti, ktorá ich pripravila o slávneho hosťa. „Vždy, keď prišiel, dal si dve deci vínka, rozprával sa s nami a cítil sa u nás veľmi dobre,“ zaspomínal si na populárneho štamgasta. „Keď prišiel v piatok večer, nebolo na ňom poznať, že by bol chorý, alebo že by mal nejaké zdravotné ťažkosti. Dopil víno a zrazu mu prišlo zle. Spadol na zem, volali sme okamžite záchranku, ale žiaľ, už bolo neskoro. Miloval to tu, a tu aj zomrel,“ povzdychol si Kollárik.
Vináreň, ktorú herec tak miloval, sa nachádzala priamo v dome, kde počas pobytu v Piešťanoch býval. Sám Slezáček sa tým neraz chválil. „Nemusím sa ani obúvať, na pohárik vybehnem aj v papučiach. No proste štamgast!“ Herec zdedil lásku ku kaviarenskému životu po otcovi. Aj on totiž rád vysedával v piešťanskej kaviarni Eden. „Môj otec tu ešte ako 94-ročný sedával vonku na terase. Prevzal som jeho štafetu,“ zaspomínal si v knihe spomienok Slezáček.
Trápenie skrýval
Zdravotný stav herca sa v poslednom období nezlepšoval. „Nemám sa dobre. Dalo by sa povedať, že je to ešte horšie,“ konštatoval Slezáček nedávno pre Nový Čas. Pred pár dňami ho tam náš fotograf zachytil, ako sedí na terase malej vinárničky, v ktorej za ním teraz všetci smútia.
„Môžem potvrdiť, že v Piešťanoch v piatok večer zasahovala zdravotná záchranná služba. Pacient bol na vozíčku pred bytovým komplexom, bolo to vonku na ulici. Bohužiaľ, pri prevoze do nemocnice zomrel. V nemocnici obhliadajúci lekár už len konštatoval smrť,“ potvrdil Jozef Minár z Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby. Za hercom smúti aj jeden z jeho kamarátov zo známej krčmičky v bratislavskom Ružinove. „V poslednej dobe vyzeral Ďuro dosť zle, no nedával to najavo. Myslím si, že nerezignoval na chorobu. Keby bol býval chodil, asi by sa toto nestalo a ešte by žil. Umierať sa mu nechcelo,“ priznal Slezáčkov kamarát.
Chorobám sa nepoddával
- V štyridsiatke v roku 1983 podstúpil operáciu hrubého čreva.
- Vo februári 2013 mal vážne problémy s cievami, pre ktoré musel na istý čas odložiť nakrúcanie Paneláka.
- V júli 2014 hercovi objavili pri zubnej prehliadke zhubný nádor.
- Začiatkom decembra 2015 si zlomil krčok bedrového kĺbu, ktorý mu pre onkologické ochorenie nemohli operovať.
Herec, pedagóg aj šéf
14. januára 1943
sa narodil vo Zvolene. S úsmevom rozprával o tom, ako na jeho mamu prišli pôrodné bolesti v niekdajšej kaviarni Grand, keď jeho otcovi „kibicovala” pri kartách.
1949
ako 6-ročný sa s rodičmi presťahoval do Piešťan. Jeho matka učila hru na klavíri v hudobnej škole a otec bol podnikovým právnikom.
1964
vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Hneď nato spolu so spolužiakom Michalom Dočolomanským († 66) nastúpil do Národného divadla, kde stvárnil desiatky postáv.
1979 - 1990
bol umeleckým šéfom Činohry SND. Venoval sa aj pedagogickej činnosti na VŠMU, v roku 1988 získal titul docenta. Mnohým študentom umožnil získať herecké skúsenosti na našej prvej scéne.
1997
sa stal riaditeľom Činohry SND. Konkurzu predchádzal dramatický súboj činoherného súboru s vtedajším ministrom kultúry Ivanom Hudecom (HZDS).
1996 – 2002
bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU v Bratislave. Popritom stále hral.
2004
prezident Rudolf Schuster mu udelil ocenenie Kríž prezidenta SR II. stupňa za významné zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva a filmového umenia.
2005
na vlastnú žiadosť odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND. V roku 2008 ho ešte dočasne poverili jej vedením.
† 5. augusta 2016
posledný raz vydýchol v milovaných Piešťanoch. V roku 2008 mu mesto udelilo čestné občianstvo.
