V piatok ju navždy opustil milujúci muž jej života, s ktorým prežila krásnych 43 rokov. Novému Času napriek obrovskej bolesti poskytla rozhovor o tom, aké boli posledné mesiace a dni charizmatického herca.
Ako prežil váš manžel piatok, keď zomrel?
- Myslím si, že to bol možno jeden z najlepších dní. Išli sme do výťahu a z výťahu vychádzal náš sused Said zo Saudskej Arábie. Povedal mu, že dnes vynikajúco vyzerá. Úžasne ho to potešilo, ja som sa tak naňho pozrela a skutočne vyzeral lepšie. Bola som mu veľmi vďačná za takúto obyčajnú vetu. Najúčinnejšie sú vždy obyčajné vety. Ten deň bol pokojný, celý deň bol u Matyšáka. U nás sa deň začínal o desiatej, o jedenástej, museli sme meniť náplasti, podávať jedlo. Vždy to trvalo viac ako hodinu. Sám si povedal, či chce ísť do Edenu, alebo k Matyšákovi. Okolo štvrtej popoludní jedol hlavné jedlo, obed. Zase sa menili náplasti a všetky tie veci okolo toho. Po obede išiel zas k Matyšákovi. Vypočítala som mu, kedy bude ďalšie jedlo - o siedmej. Ešte sa ma pýtal, aký mám plán, povedala som mu, že ja mám len jeho plán. On povedal, že sa zastaví najmilší spolužiak Stašek, ktorý ho denne navštevoval. Zvykol sedávať v kaviarni do desiatej. O desať minút sedem som ho išla vyzdvihnúť a už bolo zle. Vydával nejaké zvuky, chcel niečo povedať, ale oči už boli otočené stĺpikom. Volala som vzápätí pohotovosť.
Ale to, že sa mu priťažilo, si všimli už aj v tej kaviarni?
- On si vyplatil účet a vtom začal kašľať. Mával záchvaty kašľa s hlienmi, takže sa začal dusiť. Došla sanitka, naložili ho a kým došli do nemocnice, skonal. Keď som sa pýtala v nemocnici, či je to veľmi zlé, povedali mi, že je dobojované.
Vraj sa nikdy nesťažoval na svoju chorobu. Doma ste ale asi preberali tieto veci, ako sa k tomu staval?
- Nesťažoval sa. On bol celú zimu viac-menej mĺkvy. Nechodil v zime von, hoci invalidný vozík bol zakúpený k Vianociam. Sedel po celý čas doma v obývačke vo fotelke, díval sa na televíziu, čítal noviny, lúštil krížovky dlho do noci. Nechcela som ho obťažovať otázkami, on nehovoril sám od seba. Asi hľadal silu a pokoj a týmto spôsobom ho nachádzal. Ožil po Veľkej noci, keď sa zlepšilo počasie, a keď jedného dňa mal toho sedenia vo fotelke dosť, zobrali sme invalidný vozík a išli sme do jeho obľúbeného podniku.
Navštevovali ho kamaráti a kolegovia?
- Boli u nás na návšteve kolegovia, boli aj dvaja priatelia, ktorí s ním sedávali v tom podniku a ktorých získal v poslednom období. Ale myslím si, že v poslednej etape života človek získava tých najlepších a najúžasnejších ľudí. Chodili zo začiatku často aj skalní priatelia, susedia, bol aj Števo Bučko na poslednej návšteve, čo mu dobre padlo. Bohužiaľ, ten najobľúbenejší Hafinko (Leopold Haverl † 79) už bol v nebi. Ale bola niekoľkokrát jeho manželka Boba aj so psíkom, im sme sa potešili. Boli to blízki ľudia, v Piešťanoch sme sa často schádzali.
