Túžba po takomto úspechu sa v ňom prebudila, keď videl Michala Martikána (37) so zlatom na olympiáde v Atlante pred 20 rokmi. Matej vtedy člnkoval len rekreačne s rodinou a kamarátmi, no sníval, že sa raz vydá po stopách Martikána. K športu ho viedli najmä rodičia, obaja telocvikári. Počas osláv synovho úspechu si našli chvíľu a Novému Času prezradili, ako z ich syna vyrástol olympijský medailista.
Mateja Beňuša to v detstve ťahalo k mnohým športom. Zvíťazila však divoká voda. Podľa jeho slov za to vďačí práve Michalovi Martikánovi. Ten sa v roku 1996 v Atlante zapísal do dejín ako 1. olympijský víťaz v novodobej histórii Slovenska. Vtedy mal Matej len 8 rokov, ale spomienka na Martikána s pádlom nad hlavou a neskôr s medailou na krku ho sprevádza dodnes.
Gratuloval mu aj Martikán
„Odkedy som videl Miša z Atlanty doniesť zlato, tak som si vždy prial doniesť medailu z olympiády. Dnes sa mi ten sen splnil,“ povedal Beňuš krátko po pretekoch. „Do finále som dal naozaj všetko, zlepšil som sa o viac ako 5 sekúnd a vyšlo mi to. Cítil som, že výsledný čas bude stačiť na medailové umiestnenie.“ Symbolické stretnutie s jeho športovým vzorom sa uskutočnilo večer v Slovenskom dome v dejisku Hier. Martikán prišiel Matejovi zablahoželať spolu s ďalšími vodákmi z Liptova. „Jazda bola fantastická, hodná medaily. Podľa mňa je trochu škoda začiatku trate. Myslím si, že Maťo by ju možno zvládol aj rýchlejšie. Neviem, či to bolo taktické, že začal tak opatrnejšie. Tam mohol pokojne predbehnúť Japonca a mohla to byť zlatá medaila. Dnes na to mal, bol dobre pripravený. Spodnú časť trate išiel najlepšie zo všetkých,“ povedal Martikán.
Kanoistike sa bránil
Matejovi rodičia boli telocvikári a skúsení športovci a syna k športu viedli od malička. „Manželka bola tiež vodáčka, má medailu, takže išiel v jej stopách,“ povedal otec Ladislav (61). „K vode sa dostal keď mal jedenásť. Chcel hrať vtedy futbal, ale dostal pokyn, že cez leto bude trénovať s kanoistami. Tak išiel a pozrite sa, kam to až dotiahol,“ dodal hrdý otec. Kanoistike sa podľa rodičov Matej spočiatku bránil, no časom si ju zamiloval. „Nútila som ho chodiť k vode, nechcela som, aby bol medzi panelákmi. Vtedy sa veľmi bránil. Museli sme byť voči nemu veľmi tvrdí, a keď sme prelomili jeho vôľu, tak ho to aj začalo baviť,“ spomína športovcova mama Jana (61).
Detský sen
Rodičia si na Mateja pamätajú ako na živé striebro. „Všetci vodáci ho poznajú ako nezbedníka,“ smeje sa mama Jana s tým, že ich syn chcel Martikána vždy poraziť. „Bol pre neho motiváciou, že musí bojovať a zlepšovať sa,“ vysvetľuje mama, ktorá na synove slová nikdy nezabudne. „Ako dospelý mi povedal: Mami, ďakujem, vybrala si nám ten najkrajší šport!“ rozcítene spomína. Mateja v športovej kariére s láskou podporuje aj manželka Ivana (28).