Haneda sa po ukončení strednej školy ako 19-ročný rozhodol presťahovať na Slovensko. Dôvodom bola jeho vášeň pre vodný slalom a Michal Martikán. Práve on bol jeho vzorom, chcel sa s ním pripravovať. Odvtedy medzi pretekmi neustále pendloval medzi Liptovským Mikulášom a Bratislavou, kde nedávno ukončil štúdium trénerstva. Len dva-, trikrát ročne pritom zamieril domov do Japonska, ktoré reprezentuje. OH v Riu sú jeho tretie a po zisku bronzu sa neubránil slzám dojatia.
„Som veľmi šťastný, neviem to ani vyjadriť. Som vďačný Slovensku, kde žijem dlhé roky, ako aj trénerovi Milanovi Kubáňovi, ktorý ma tak dlho vedie. Bez slovenských podmienok by nebola. Minimálne z polovice je slovenská,“ povedal kvalitnou slovenčinou Haneda.
Miluje halušky
Zo športovej stránky sa Haneda naďalej zdokonaľuje v Čunove a Liptovskom Mikuláši. Na Slovensku je spokojný a miluje aj naše jedlo. „Milujem halušky, milujem žinčicu! Keď som v Mikuláši, vždy idem niekam na salaš,“ usmial sa sympatický Japonec, ktorý nevylúčil zotrvanie pod Tatrami aj po kariére: „Priateľku riešim, riešim. Uvidíme, ako to bude s tými Slovenkami. Či nájdem nejakú serióznu.“
Šoférovanie je horor
Haneda prezradil, čo ho u nás vie nahnevať. „Keď šoférujem a niekto sa na mňa zozadu tlačí a nervuje! To neznášam. Ale inak ste milí,“ povedal bronzový olympijský medailista. Domov do Japonska sa dostane iba sporadicky. „Možno dva-až trikrát do roka, spolu tam strávim asi tak mesiac,“ uzavrel Haneda.
