V rozhovore pre denník Nový Čas porozprával o hokejových začiatkoch, prvej výplate i o tom, prečo nosil v kariére na drese číslo 17.
? Aké boli vaše začiatky?
- Mal som šesť rokov. Viem, že prvé tréningy boli bez hokejky. Mal som otepľovačky a dodnes si pamätám, ako ma otec chytil pod pazuchy a prehodil cez mantinel.
? Kto vás priviedol k hokeju?
- Otec s mamou. Brat ešte skúšal hádzanú, ale hokej vyhral.
? Aj ste v detstve snívali, že si raz zahráte NHL?
- Vtedy som ani nevedel, že NHL je. Sledoval som československú ligu, zápasy Trenčína, Slovana či Košíc.
? Ako sa upiekol prestup do Slovana?
- Spomínam si, že sme hrali turnaj v Prievidzi s reprezentáciou do 18 rokov, a viem, že v jeden z tých dní došli štyri ponuky. Záujem prejavili Košice, Slovan, Nitra aj Trenčín. Vtedy bol Trenčín nabitý, bolo ťažké sa tam dostať. Košice boli ďaleko, hoci tréner Selvek ma prehováral, ale napokon sme s rodičmi vybrali Slovan. Mal som vtedy necelých 17 rokov, takže aj zmluvu musel za mňa podpísať otec. Bolo to v lete 1994.
? Čo vám teraz prvé napadne, keď sa povie Slovan?
- Prvý tréning. Viem, že sme išli na Kolibu behať 20 kilometrových kôl. Spolu s bratom sme boli v cieli prví o štyri kolá pred ostatnými. Potom prišli za nami niektorí starší hráči, nebudem ich menovať, že - počúvajte, zajace, toto si tu nezvykajte (smiech).
? Pamätáte si aj prvú výplatu v belasom tíme?
- Bolo to 10-tisíc korún (333 eur). Šporil som si na auto, kúpil som si Ford Fiestu.
? V tých začiatkoch ste isto chodili aj mestskou dopravou...
- Jasné. Mal som električenku. Býval som v Rači, viem, že tam chodila električka trojka, osmička a jedenástka. A chodil aj autobus 120, ale mal aj zrýchlené spoje. A stalo sa mi, že som išiel na zápas, nastúpil som na tento spoj a zaviezol som sa až do Petržalky. Skoro som vtedy nestihol zápas (smiech).
? Spomínate si aj na prestup z Třinca do NHL v roku 2000?
- Viem, že v lete 2000 som po zisku titulu v Slovane a striebra na MS podpísal kontrakt do Třinca. Predtým som však išiel na dovolenku do Turecka. Václav Nedomanský vtedy zavolal sestre Petra Podhradského a ona mi oznámila, že ma draftovalo Los Angeles.
? Tam ste sa stretli aj so Žigom Pálffym. Máte s ním nejakú veselú historku?
- Tých bolo veľa. Viem, že som mal zlomené štyri predné zuby, keď som došiel do Los Angeles. Žigo mi dal auto, samozrejme, bez navigácie a povedal mi - to pôjdeš rovno, asi tretiu ulicu doprava, potom asi polhodinu rovno a potom doľava a napravo je zubár. Vravím si, dobre, to nájdem, samozrejme som to nenašiel. Na druhý deň celá kabína v kŕčoch, že som to nenašiel.
? Ako ste sa dostali k číslu 17?
- Bol rok 1985, šampionát v Československu a môj obľúbený hráč Vladimír Růžička mal na drese číslo 17. On bol môj idol. Aj som mu to povedal.
? Najväčší úspech v kariére?
- Keď mám vybrať iba jeden moment, tak jednoznačne zlato z MS 2002.
? A sklamanie?
- Olympiáda vo Vancouveri 2010. Tam sme mali mať bronz.
Višňova vizitka
Narodil sa: 11. augusta 1976 v Topoľčanoch
Post: obranca
Predchádzajúce kluby: Topoľčany, Slovan, Třinec, Los Angeles, Edmonton, Anaheim, NY Islanders
Úspechy: majster sveta (2002), striebro (2000), bronz (2003), trikrát majster extraligy so Slovanom (1998, 2000, 2005), najlepší hokejista Slovenska (2005)
NHL: 883 štartov, 128 gólov a 367 prihrávok
