Ranný budíček by ste najradšej prebodli pohľadom. Váš výraz tváre hovorí za všetko.
Keď sa ráno ponáhľate, no aj tak zaspíte, lebo vaše telo si ešte nezvyklo na pracovný režim.
Snažite sa pracovať, no vaše telo si robí, čo chce.
Myslíte si, že vás káva preberie.
Potom chvíľu vyzeráte takto.
No po pol hodine je to opäť bieda.
Pustíte sa do práce, aj keď poriadne neviete, čo vlastne robíte.
Počas obedu rozprávate príhody z dovolenky.
Aj poobede stále spomínate na to, ako vám bolo dobre.
Potom si ale uvedomíte, že ste vlastne v práci a tvárite sa, že vám to nevadí.
Odpočítavate každú sekundu v práci a čas ide akoby pomalšie. No, keď konečne môžete ísť domov, neskrývate emócie.
A takto nejak vyzerá váš odchod.