Obaja hodnotili jeho vystúpenie veľmi pozitívne a veria, že v budúcnosti dosiahne aj na vytúženú medailu.
Grigar sa dostal k vodnému slalomu už ako malý chlapec. Najprv skúšal basketbal, potom ho nechytil ani futbal, no keď si prvýkrát sadol do kajaku, už z neho nechcel vyliezť. "K slalomu ho zlákal môj kamarát Peter Machaj, keď spravil letný tábor. Jakub mal deväť rokov, keď prišiel na svoj prvý tréning, dostal svoje prvé pádlo, loď a už bol chytený a nechcel ísť preč. Museli sme si zariadiť kľúče od lodenice a intenzívne pracovať na tom, aby trénoval," opísal synove začiatku otec Richard.
Podľa neho bol mladý chlapec vždy veľmi aktívny a mal veľké nadanie na športy. "Vždy je ho plný dom. Na šport má talent od Boha. Všetko, čoho sa chytil, mu od začiatku išlo. Či to je lezenie, skateboard, väčšinou také extrémne športy. Celkovo sme tak športovo založená rodina, aj môj druhý syn na sebe pracuje a obaja mi robia radosť," pokračoval otec.
Jakub Grigar mal v stredu našliapnuté k zlatej medaile, no po menších chybách v závere z toho bolo nakoniec 5. miesto. Otec ho po premiérovom vystúpení na olympiáde pochválil. "Vždy ho iba chválim. Podstatné je, že vodný slalom je pre neho stále zábava, už desať rokov, nikdy sme ho do ničoho nemuseli nútiť." Vyčítal mu iba jediné: "Rozčuľujem sa len nad tým, že stále chodí bosý. Viete, keď je v Liptovskom Mikuláši na kanáli desať centimetrov snehu a on po tom chodí bosý, tak by ste ho najradšej... Desať rokov s tým márne bojujem," zasmial sa otec Richard, ktorý ho chodí podporovať takmer na všetky významné preteky. "Videl som tu aj iné športy, ale bol som tu hlavne kvôli Jakubovi. Sme taký zohratý tím."
V Riu nechýbal ani jeho veľký vzor Michal Martikán. Dvojnásobný olympijský víťaz pozná veľký talent slovenského slalomu od jeho úplných začiatkov. "Poznám ho odkedy začal jazdiť na vode. Najviac si na ňom cením to, ako veľmi má rád vodný slalom. Keď jazdil ako malý, jeho rovesníci išli domov a on pokračoval v tréningu. Vážim si ten entuziazmus, obetu času, práce a tú túžbu pretavenú do tréningu. Bol vďačný za každú chvíľku, keď sa mohol učiť nové veci," povedal o ňom jeden z najúspešnejších slalomárov histórie.
S Grigarom sa stretol ešte pred semifinále, ale radiť mu už nemusel. "Boli sme spolu, ale ani som nechcel. Veď už vie, ako má jazdiť. My sme v podstate spolu trénovali a vtedy som sa mu snažil poskytnúť svoje skúsenosti a rady. Má svoju cestu, po ktorej ide a netreba do nej veľmi vstupovať," dodal Martikán.
