Ak sa ich predpovede naplnia, nedostatok vody a neúnosná horúčava môže vyvolať utečeneckú krízu ešte omnoho rozsiahlejšiu, než akú vidíme dnes. Dotknuté štáty pritom nie sú na klimatické výzvy pripravené, napísal americký denník The Washington Post.
Nezvyčajne horúce letá nie sú v regióne za posledné roky ničím novým, to tohtoročné je však obzvlášť kruté. Takzvaný teplotný index, ktorý zohľadňuje okrem teploty tiež vlhkosť, sa v častiach Spojených arabských emirátov a Iránu vyšplhal až k 60 stupňom Celzia. Mesto Džidda v Saudskej Arábii zaznamenalo absolútny rekord tesne pod 52 stupňov. Ak Svetová meteorologická organizácia potvrdí hodnotu 54 stupňov Celzia nameranú v kuvajtskej meste Mitriba, bude to historické maximum pre celú východnú pologuľu. Zasiahnutý je tiež juh Maroka alebo Izrael. "Toto neuveriteľné počasie ukazuje, že globálne otepľovanie už si vyberá svoju daň. Je to zďaleka najväčšia výzva pre náš región," hovorí Ádil Abdal Latif, poradca regionálne kancelárie pre arabské krajiny v rámci Rozvojového programu OSN.
Teplotné prázdniny
Vyjsť z domu je, "ako by ste vkročili do ohňa", opisuje situáciu Zajnab Kumanová, dvadsaťšesťročná vysokoškolská študentka žijúca v Irackej Basre, kde sa teploty dostávajú nad 48 stupňov Celzia. "Ako by vám všetko - koža, oči, nos - začalo horieť." Kumanová a ďalší tak pred západom slnka svoje domovy príliš často neopúšťajú a ulice cez deň zívajú prázdnotou. "Sme väznení," hovorí Ajmán Karím, dvadsaťosemročný inžinier, ktorý už niekoľkokrát dostal v práci "teplotné prázdniny". Niektorí ale doma zostať nemôžu. Isá Muhsin, bagdadský majiteľ stánku s ovocím hovorí, že sa môže buď potiť v práci, alebo hladovať doma.
Podľa irackého ekonóma Básima Antoinea počasie spôsobilo krajine značné ekonomické škody. Odhaduje, že vlna horúčav odkrojila z irackého HDP už 10 až 20 percent. Vládne zdroje hlásia po celom Iraku vysychanie úrody a všeobecný pokles produktivity pracujúcich zatiaľ čo v nemocniciach pribúdajú prípady dehydratácie a vyčerpania.
Desiatky tisíc Iračanov, ktorí prišli o domovy v dôsledku bojov vlády s ozbrojencami Islamského štátu, musia horúčavy znášať v stanoch a provizórnych prístreškoch. Kvôli nedostatku prostriedkov, obmedzením irackej vlády a rizikovosti zasiahnutých oblastí sa humanitárna pomoc nedostala ku všetkým. "Veľa ľudí tam pravdepodobne umiera, ale nič nevieme iste," hovorí jeden z pracovníkov, ktorý však nemal povolenie hovoriť s médiami a musel zostať anonymný.
Bude to horšie
Pre odborníkov nie je tento vývoj žiadnym prekvapením. Štúdia publikovaná minulý rok v októbri v časopise Nature Climate Change predpovedala, že vlny horúčav v oblastiach Perzského zálivu by mohli ku koncu storočia ohrozovať ľudské životy. Vedci z Chemického inštitútu Maxa Plancka a Cyperského Inštitútu v Nikózii zase nedávno prisúdili podobne pochmúrny osud celej oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorá je domovom zhruba pol miliardy ľudí.
Francesca de Châtelová, špecialistka na blízkovýchodné vodohospodárstva pôsobiace v Amsterdame, hovorí, že tamojšie vlády nemajú odpovede na prudký rast populácie a klimatické zmeny. Podľa nej nedbali varovanie klimatológov a orgánov OSN a problémom nevenovali patričnú pozornosť.
OSN predpovedá, že populácia 22 arabských štátov sa do roku 2050 zdvihne z približne 400 miliónov na 600 miliónov. Pre krajiny, ktorým vedci prorokujú pokles zrážok a slanšiu vodu v dôsledku vzostupu hladín morí, by to znamenalo obrovskú záťaž. Už dnes pritom mnoho typov krajiny regiónu trpí akútnym nedostatkom vody kvôli suchým podmienkam, bobtnajúci spotrebe a nehospodárnym poľnohospodárskym praktikám.
