Posledný herecký výstup chcel absolvovať na javisku Mestského divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Práve tu prežil najšťastnejšie roky svojho umeleckého života. Pri rakve sa počas obradu striedali všetci, ktorí s obľúbeným Ďurim, ako ho medzi sebou familiárne volali, prežívali radosti a strasti divadelníckeho kumštu. Na doskách, ktoré pre herca znamenali celý svet, mu vzdali úctu a do neba poslali emotívne pozdravy. Medzi nimi zaznel aj jeden o hercovom štýlovom odchode zo sveta.
„Odišiel si štýlovo, na mieste, kde si sa narodil. Dal si si svoj obľúbený pohár vínka, zaplatil a odišiel,“ lúčil sa s priateľom Dušan Jamrich. Pri ukážkach zo Slezáčkových hereckých výstupov bolo v divadle počuť aj úprimný smiech. Na poslednej ceste teda herca odprevadili spôsobom jemu vlastným - slzami aj smiechom.
Marián Chudovský – generálny riaditeľ SND
Štúdium herectva si vybral ako východisko z núdze. Na právo ani medicínou by ho vtedy neboli zobrali, vzhľadom na jeho kádrový profil. Jeho otec bol považovaný za tichého nepriateľa štátu a bol aj s rodinou vysťahovaný z Bratislavy. Herectvo si vyskúšal už počas gymnaziálnych štúdií a tak si dal prihlášku na VŠMU v Bratislave, kde ho prijali. Štúdium absolvoval v roku 1964. v tom istom roku sa stal členom činohry SND. Aj po odchode do dôchodku v roku 2010, kým vládal, bravúrne zabával divadelné publikum v komédii Chrobák v hlave. Juraj Slezáček bol hlboko presvedčený o potrebnosti divadla. O tom, že nech sa deje čokoľvek, divadlo sa musí hrať. Že nesmie sklamať hlavného sponzora divadla, diváka. Bol známy svojimi obetavými záskokmi na predstavení. Dokázal nájsť reč s každým, aj s tým povahovo najzložitejším členom súboru. Bol ústretový, rozvážny, predvídavý, múdry. Riešil problémy vždy s pokojom, elegantne. Dokázal ľudí pobaviť svojim osobitým Slezáčkovským humorom. Každý ho mal rád. AK máš divadlo robiť dobre, musíš ho mať rád –hovorieval. A on ho mal rád. Veľký dar od života dostal v osobe svoje drahej manželky, ktorá pri ňom stále po celý spoločný život a bola mu až do posledných chvíľ pevným zázemím a oporou.
Roman Polák – riaditeľ Činohry SND
Dámy a páni, smútiaca rodina, priaznivci umenia, hereckého umenia Juraja Slezáčka. Milý Juraj, lúčime sa s tebou tu, kde si si to prial, na javisku DPOH. Priestore kde si prežil 43 rokov ako herec a 19 rokov ako umelecký šéf a riaditeľ činohry SND. Toto bol tvoj priestor, kancelária šéfa na piatom poschodí, kantína v podzemí.
Kamila Magálova – kolegyňa
Obdivovali sme tvoj osobitý slovník, prirodzenú inteligenciu, právnu zdatnosť a milý niekedy šteklivý humor. Mnohí z nás sme žartovali, aby si nám na našej poslednej ceste rečnil práve ty. Ale už nikomu tu reč neprednesie. Naopak musíš počúvať tie naše. A iba preto, že si mi bol taký blízky či už ako kolega a šéf, odpusť mi, že sa teraz pokúšam o tú svoju. Hlavne si mal veľmi rád nás,svojich kolegov. Vedel si byť prísny, spravodlivý a v prvom rade láskavý. Vedeli sme, že sa s tebou ako so šéfom, môžeme podeliť o akýkoľvek problém. To najdôležitejšie, čo však musím povedať, Jurko, bol si slušný človek a to je v živote najťažšie, možno ťažšie ako smrť.
Oldo Hlaváček
Prepáč mi Ďurko, že budem teraz chvíľu stáť chrbtom k tebe, nepatrí sa to a na javisku už vôbec nie. Juraj by dozaista odobril môj počin, poďakovať sa v prvom rade Jelke, za všetku starostlivosť, pozornosť, opateru a lásku. Jelka bola vždy a všade pre Juraja múdrym a prísnym vodcom s medovým srdiečkom. Predovšetkým pre Juraja Jelka písala svoje básne. Krásne su spomienky. 100 rokov v jednom divadle spolu s Ďurkom v jednej šatnici. 100 je mojím šéfom, 100 rokov žijem z jeho poučení, prikázaní. A tak veru, keby bol Juraj veliteľom Nato tak vojaci by s nepriateľmi namiesto streľby hrali preferanc. Z jeho dobrej vole a viere v priateľstvo činohercov SND sa zrodilo fľašové posedenie. Kolegom sme vtedy vyrážali dych tvojim majstrovstvom. Najmä Juraj hrou na flautu a klavír. Nášmu súboru šéfoval ľudomil. 50 rokov financujeme údržbu mobiliárov kaviarní. Momentálne v kaviarni u Maškrtného kocúra. V strede senzačných priateľov, podnikateľovou, právnikov, inžinierov, lekárov, a opodiaľ pod stolom leží pes. Laby ako papuče, telo gazely, hlava tigra. V širokom kresle, v komótnej póze mudruje Ďuro. To je Glork, môj najnovší partner na javisku. Vieš keď dáš psovi kus svojho života, veľká odmena ťa neminie. Pes chápe hierarchiu spoločnosti, pôsobí ako zbližujúci faktor. Spoločne u Kocúra dvíhame pohár na zdravie, hádam celého sveta. Sochárom, filozofom, spisovateľom , architektom, prezidentom. Juraj si so všetkými tyká. A vďaka svojej múdrosti dokáže v slovných súbojoch týchto našich velikánov položiť na lopatky. Chystáme ďalší prípitok, ibaže jeden z nás chýba. A to už nie je ono.
Božidara Turzonovová - kolegyňa
Ahoj Juraj. Juraj obaja sme mali radi jedno prestavenie, v ktorom sme hrali len my dvaja. A v tej hre, Posledné leto Sáry Bernard pred smrťou diktuje svoje pamäti a ty ich musel nielen zaznamenávať, ale pre oživenie spomienok aj hrať osoby a osobnosti s ktorými vo svojich spomienkach komunikovala. V rozhovore s priateľom Oscarom Wildom, ktorý je už na sklonku života , sa ho Sára v závere pýta: a myslíš, že budú o nás čítať? Budú o nás ešte spomínať? Ty Juraj ako Oscar Wilde si odpovedal: Možno. Vždy ma vtedy mrazilo, lebo tá chvíľa na javisku bola zrazu pre nás veľmi reálna, osobná a tvoj tón skeptický. Ďurko drahý, chcem ťa uistiť, že na teba nezabudneme. Od prevej chvíle bol si náš kamarát, dobrý kolega a neskôr principál, ktorý dohliadal starostlivo na predstavenia na divadlo a otcovsky sa staral o celý súbor. Nepamätám si, že by si niekoho preferoval. Pomáhal si, zariaďoval, či sa jednalo o lekárov, o uvoľnenie z vojenskej služby, zariaďovaní pohrebov a tak ďalej. A to sa týkalo aj členov techniky. Poznal si dátumy našich narodenín a každému zablahoželal a samozrejme, že nezabudnú na teba tvoji diváci, divadelní a najmä televízni, ktorí ťa vyše 7 rokov mali tak radi ako profesora XXXX Emilka , ktorému som bola manželkou. A ktorý mi tak veľmi pripomínal tvojho otecka, doktora Slezáčka, ktorému som smela tykať. Drahý Juraj, dovoľ aj mne, rozlúčiť sa s tebou pred očami tvojej milovanej manželky Jely. Juraj česť tvojej pamiatke.
Juraj Letenay – dekan Divadelnej fakulty VŠMU
V prvom rade sa ti musím poďakovať za roky , ktoré si snami strávil na škole. Nepotreboval si kanceláriu, email, počítač, často ti stačila na tie správne rozhodnutia kaviareň, kde si s radosťou úradoval. Mal si rád študentov, a mnohým si veľmi pomohol naštartovať ich kariéru, určite sú ti vďačný. Tvoje pôsobenie na škole zanechalo výraznú stopu. Musím priznať že môžem ako dekan robiť čokoľvek, ale slová za Slezáčka to bolo lepšie znejú často. Ale ty to určite vieš aj bez toho aby som to priznal. Takže šťastnú cestu do divadelného neba.
Štefan Bučko - kolega
Ďuri, keď som ti zhruba pred mesiacom na začiatku prázdnin zavolal, či by si nešiel so mnou do svojho obľúbeného Kocúra, na kus reči, netušil som že sa vidíme naposledy. Pociťujem vďačnosť že som mohol byť v čase svojho žitia s tebou.
Dušan Jamrich - kolega
Odišiel sa na večnú cestu do sveta, kde už nie sú bolesti. Odišiel si štýlovo, v meste kde si sa narodil, kde si mal svoju obľúbenú vináreň. Dal si si vínka, zaplatil si a odišiel. Zaplatil si , lebo si vždy vedel čo sa patrí. Ocko ťa volal podľa divadelnej roly z Maríny Havranovej Matúško. Rodičia ťa naučili hrať karty, bez podvádzania. Dobrý kartár nepodvádza, hovoril si. Mali sme na teba šťastie, nemali sme také problémy ako v iných divadlách, napríklad v českých. Riadil si v neľahkých časoch, vybojovali si zrušenie zákazov hrať Maľované na skle a pod tvojím vedením sa hrali hry, ktoré vtedajší mocipánom veľmi nevoňali. Slezi nepotreboval teatrálne skladať legitimáciu KS. S humorom sebe vlastným si hovoril, mám pocit, že som jediný bol v strane. Ostatní asi boli u Jezuitov a dodal si: Viete kedy som zaplatil posledné členské príspevky? 17. 11 1989. Bol si spravodlivý voči všetkým. Nezištne si pomáhal, keď bolo treba ručiť v banke, ručil si. Nikdy si si nepotreboval dokazovať že si autorita, napríklad krikom. Ty si jednoducho bol autorita aj bez kriku. Neuveriteľne statočne si znášal svoje zdravotné problémy. Nechcel si obťažoval, lebo Juraj Slováček bol človek slušný, vysoko pozitívny. Juraj bol človek noblesný. Dobrý kartár a právnik amatér. Juraj principál par excelence, pod tvojim vedením činohra zaznamenala radu úspechov a vysokú návštevnosť. Ďakujem ti za všetko čo som sa od teba o riadení živého organizmu akým je divadlo naučil. Sadni si tam hore spolu s Glorkom do kaviarne a oddychuj a čakaj na nás. Skôr či neskôr prídeme a zahráme si preferánc.
Martin Huba - kolega
Jurko náš, zase si o krok vpredu. Ty na rozdiel od nás už vieš a vždy si o krok dopredu vedel. Celý ten smútok ktorý tu zanechávaš je vlastne veľkou radosťou. My všetci smútime za radosťou, ktorú si nám spôsoboval tým, že si tu bol. Že sme chvíľu na našej púti mali takého spoločníka, ochrancu, garanta a kolegu akým si bol ty. Vážené smútočné zhromaždenie, drahá a vzácna Jelka, nie je náhoda, že sa stretávame v tejto budove, v budove ktorú Juraj strážil toľké roky, ktorú s jej celým osadenstvom bránil a chránil pred komplikovanými špecifikami doby často za to nie vždy lichotivo počastovaní odvahou nič netušiacich. Vzal na seba tento nezávideniahodný údel nášho umeleckého šéfa. Sme tu teraz lebo Juraj chcel zostať verný miestu, ktorému vďačil za mnohé a my môžeme dodať, že miestu, ktoré vďačí mnohému Jurajovi Slezáčkovi. Ďurko, Ďuríček, Jurelenko, Matúš, Félix kamarát náš drahý. Buď česť tvojej pamiatke.
