V čase voľna si boli pozrieť bazénové plávanie s obdivovali Michaela Phelpsa. Okrem toho skoky do vody. Ale za tých desať dní videli aj basket či gymnastiku a Naďa Daabousová významne zdôrazňuje: "Veľmi sa mi páči Olympijská dedina. Okolo nás sa pohybujú slávni športovci, ktorých poznáme z telky a je to vzrušujúce. Vôbec celá atmosféra."
Synchroplavecká reprezentantka prepadla vymieňaniu odznakov: "Už som vymenila všetky, ktoré som mala, menila som najmä exotické ako Maledivy či Cookove ostrovy. Nešlo mi o celebrity. Najcennejší mám z Libanonu od tamojšieho trénera džuda."
Nadi i jej súťažnej partnerke Jane Labáthovej priam idylický pobyt narušil len incident s prepravou. Opäť zaúradoval v Riu už priam okrídlený "škriatok", ktorý okolo seba rozdáva chaos a nevedomosť. Okrem šéfa slovenského olympizmu by o to vedeli každodenne rozprávať zástupcovia médií i niektorí športovci. Príhodu slovenského synchrodua rozpovedala Jana Labáthová: "Chceli sme raz nastúpiť do tradičného autobusu na náš bazén, ale povedali nám, že dnes je to tam zrušené a máme ísť na iný bazén. V autobuse boli aj výpravy iných krajín a japonská zisťovala, čo sa deje a dozvedela sa, že to tam normálne funguje."
Nastal problém, lebo šoféri autobusov nie sú nastavení na takéto zmeny a tak celú skupinu zúfalých športovkýň a ich sprievodu "vyhodil" z druhej strany Olympijského parku. Čo je na štandardný vstup riadna a pred tréningom nevítaná prechádzka, nehovoriac o časovej tiesni. Personál dobrovoľníkov a policajtov na vstupe pre divákov zo strany tenisového areálu nechcel o vpustení olympijských športovkýň ani počuť: "Našťastie náš tréner sa na tej bráne do nich riadne pustil, tak naveľa-naveľa nás museli nechať prejsť, veď sme tam boli tri výpravy, okrem japonskej aj rakúska. Mali sme časovú rezervu a tak nám tá polhodinová strata napokon plány neskrížila, ale nebolo to teda príjemné."
