Je súčasťou legislatívneho návrhu, ktorý transponuje viaceré právne záväzné akty Európskej únie do právneho poriadku SR. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na vlaňajších 30, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu.
Je presvedčená, že za týmto poklesom je skôr nižšia efektívnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Tá sa presúva na internet, kde je jej postihovanie ťažšie. Žitňanskej chýba špecializácia sudcov na túto agendu. V utorok 16.8. pred novinármi konštatovala, že pri niektorých rozsudkoch sa „zastavuje rozum“. Absentuje aj znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Vyšetrovatelia podľa šéfky rezortu často klasifikujú takéto prípady ako priestupky, lebo nepreukážu páchateľov úmysel alebo poukazujú na údajnú nepatrnú nebezpečnosť konania. Navyše tresty, ktoré dnes páchatelia extrémistických prejavov dostávajú, nie sú pre nich nijako odstrašujúce a stráca sa teda aj preventívny účinok, ktorý je jedným zo zmyslov trestného práva, upozornila.
Namiesto 54 okresných súdov má po novom posudzovanie takejto trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Je podľa nej na polícii, aby aj ona zaviedla v tejto oblasti nejakú špecializáciu.
Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, pôvodu atď. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.
Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
Vláda schválila nový protischránkový zákon
Štát bude mať na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť. Sprísnenie prináša nový zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon), ktorý v stredu schválila vláda SR. Je jedným z trojice legislatívnych návrhov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Na utorkovom stretnutí s novinármi Žitňanská uviedla, že doterajší legislatívny proces nezmenil hlavné posolstvo protischránkového zákona. Priniesol úpravy, ktoré ho precizujú. Pripomienky sa zohľadnili tam, kde sa javí, že by nové nastavenie mohlo byť kontraproduktívne až šikanózne, vysvetlila ministerka.
Nový zákon nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu o boji proti praniu špinavých peňazí. Podľa Žitňanskej môže výrazne zvýšiť úroveň transparentnosti vo vzťahoch štátu a verejnej správy s biznisom. Pokrýva všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne budú povinné registrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Na internete verejne dostupný register má viesť Okresný súd v Žiline. Údaje v ňom budú prechádzať procesom preventívnej verifikácie tretími osobami – advokátmi, bankami, daňovými poradcami, audítormi a v rámci pripomienkovania bol okruh rozšírený aj o notárov. Budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov.
V opačnom prípade hrozia sankcie, ktoré by mali byť citeľne odstrašujúce. Údaje v registri bude na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať registrový súd. Môže pritom využiť štátne orgány uvedené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, napr. finančnú políciu.
Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Povinnosť registrácie v rámci pripomienkovania ministerstvo ďalej rozšírilo aj na tých, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.
Režim ministerstvo sprísnilo i vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú musieť byť uvedení nielen ako končený užívatelia výhod, ale tiež, ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu, alebo vylúčením štatutára. To hrozí i v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú mať najnovšie povinnosť aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora. Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Bude ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát, či obec spláca pôžičku a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.
