Prekvapením pre zlatých deblkanoistov boli ich oddieloví kolegovia, ktorí ich prišli pozdraviť oblečení v historických dresoch.
„Visia nám v našej klubovni a každý má svoju históriu. Patria Peťovi a Aťovi. Je tu aj ich úplne prvé súťažné číslo z medzinárodných pretekov. Sme zvedaví, či si budú pamätať na všetky.“ A veruže si pamätali, ani pri jednom nezaváhali, aj keď je to už pekných pár rokov. Boli tam z majstrovstiev sveta v Kacene, z ME v Čunove, z MS 2013, MS 2009...
„Ostaneme tu do utorka, trochu si to užijeme. Hlavne dnešnú svadbu Lacovej sestry. Na vodu sa nedostaneme, pretože tu nemáme lode, ale určite by nám nejaké požičali, len nebude na to čas. Ale aspoň medaily pokropíme vodou z Dunajca, na ktorom sme začínali,“ prezradil Novému Času Peter Škantár. Medzi fanúšikmi nechýbala pani Žofia (43). „Sú to moji študenti z gymnázia. Učila som ich angličtinu. Tak dúfam, že dostali dobrý základ, aby sa vo svete vedeli dohovoriť. Som na nich hrdá,“ zadržiavala slzy šťastia pani profesorka.