Pretekár Dukly Banská Bystrica však tvrdí, že v záverečných kilometroch chodeckého maratónu sa už myslieť príliš nedá. Svojím triumfom zopakoval víťazstvo krajana Jozefa Pribilinca (56), ktorý v drese Československa zvíťazil na olympiáde v Soule (20 km). V cieli mali obaja v očiach slzy šťastia.
Tóth veľmi dobre odhadol náročnosť pretekov v horúcom počasí s vysokou vlhkosťou vzduchu. Potvrdil, že najťažšie bolo zvládnuť päťdesiatku mentálne. „Nohy to musia odšliapať, to je jasné, ale tie majú na špičkovej úrovni všetci chodci vyrovnané,“ povedal Matej Tóth. „Počas pretekov rozhodovala hlava, ale o zlate určite srdce. To už bol z mojej strany ,hecung‘, tam som už nerozmýšľal. Nič, žiadna kontrola, ale v priebehu pretekov to určite bola hlava. Bolo to vidieť na tých nástupoch, ktoré sa súperom vypomstili. Tak Dunfee, ako aj Tallent boli na tom oveľa lepšie ako ja. Mohli sa cítiť skvele, ale v závere ,im došlo‘. Ja som nastúpil až vtedy, keď som vedel, že aj keby som zomrel, tak prídem do cieľa,“ tvrdí Tóth.
Paradoxne si myslí, že zlato získal preto, lebo sa necítil v nejakej oslnivej forme. „Možno bola výhoda aj to, že som nemal nejaký super deň. Išiel som na trať odchodiť si trpezlivo to, čo mám natrénované. Nemal som na to, aby som zachytával nástupy, ale to mi ušetrilo množstvo síl, ktoré rozhodli v závere,“ myslí si Tóth.
Bláznivé tempo, ktoré od začiatku nastolil Francúz Yohann Diniz, sa Tóth snažil ignorovať a taktika vyšla. „Yohann je skvelý borec, čo sa týka výkonnosti momentálne najlepší na svete, ale tá jeho hlava je nepoučiteľná. Viacerí sme mali rovnakú taktiku - ignorovať jeho únik. On je totiž buď neporaziteľný a je somarina ísť s ním do úniku, alebo si to prehrá sám. Tak to aj dopadlo,“ dodal Tóth.
✚ zodpovedný v príprave
✚ vytrvalý
✚ pracovitý
✚ inteligentný
✚ vzdelaný
✚ vie eliminovať chyby
✚ veľký talent
✚ pracovitý
✚ ctižiadostivý
✚ cieľavedomý
- nie je talent na 20 km
- nie je stopercentný špecialista na 50 km
- vyhranený len na 20 km
- nútil som ho do učenia
- nevyspytateľná povaha
- tvrdohlavý
Pribilincov štvorlístok
Pred pretekmi mal pri sebe talizman, o ktorom vedel málokto. V Soule si pred olympijským štartom zašil pod štátny znak Československa štvorlístok pre šťastie, ktorý mal od manželky.
Tóthove fotky
Na talizmany si nepotrpí, ale do mobilného telefónu si nahráva fotky rodiny a deti mu na cesty nabalia svoje kresby.
Tréner Juraj Benčík (71) hodnotí oboch šampiónov: Pribilinec bol väčší talent ako Tóth
Trénerská legenda môže porovnávať. Juraj Benčík (71) bol „otcom úspechu“ Jozefa Pribilinca, ktorý v roku 1988 získal v Soule olympijské zlato v chôdzi na 20 km. O viac ako štvrťstoročie neskôr je jeho podpis aj pod olympijským triumfom Mateja Tótha (33) na päťdesiatke v Riu. „Som hrdý, že som mal možnosť byť na deviatich olympijských hrách a dvakrát som bol obdarený takým šťastím, že môj zverenec získal zlato,“ povedal Novému Času Juraj Benčík, ktorý sa teší z toho, že hoci sa chôdza za 28 rokov zmenila, Slovensko nezaspalo. „Chôdza je populárnejšia a rýchlejšia. Päťdesiatka určite. A som rád, že sme na Slovensku zmeny zachytili. Vďaka ľuďom, ktorí nevyplakávali, ale vždy tvrdo pracovali a riešili problémy. Chôdza u nás na rozdiel od mnohých ďalších atletických disciplín nestagnuje. Ja už teraz pracujem na tom, kto by mohol byť ďalším šampiónom. Tak to bolo aj v Soule, keď prišiel do cieľa Jožko Pribilinec. Len dúfam, že to nebude trvať ďalších 28 rokov, aby som sa toho dožil...“ zasmial sa Benčík. A aké je jeho hodnotenie dvoch našich olmypijských šampiónov?
