Viedenské medzinárodné letisko včera doobeda medzi desiatou a jedenástou hodinou patrilo Slovensku. V príletovej hale na počesť Mateja Tótha viali vlajky, blízki a členovia jeho klubu VŠC Dukla Banská Bystrica si pripripravili originálne plagáty s fotografiou z piatkových pretekov na 50 km, v ktorých vybojoval historicky prvú zlatú medailu z atletiky v ére samostatnosti. Keď sa medzi dverami objavil s modrým kufrom a cenným kovom na krku, nasledoval mohutný aplauz a skandovanie jeho mena.
„Nečakal som, že už tu prebehne privítanie a príde rodinka, tak veľa známych z Dukly, čo ma príjemne prekvapilo. Zväčša sa totiž vítame až v Bratislave. Zase sme to kúsok posunuli, stupňuje sa úspech aj prijatia a neviem, čo bude nabudúce... Je to však športový vrchol, všetko je to krásne a cením si to,“ priznal vysmiaty Tóth, ktorého ako prvé vystískali dcérky s manželkou: „Na tieto objatia som sa tešil! Naozaj som rád, že som už s najbližšími a budeme opäť spolu doma.“
Dnes sa už olympijský šampión spolu so svojím trénerom Matejom Spišiakom stretne s primátorom Banskej Bystrice a podobne ako po vlaňajšom zisku zlata na MS v Pekingu sa zvíta s fanúšikmi na námestí. „Budem sa snažiť si všetko spojené s týmto úspechom užívať, aby to bolo príjemné a nebral som to ako prácu. Chcem sa o to podeliť so všetkými, ale aby som to spolu s rodinkou zvládol s úsmevom a boli všetci spokojní,“ dodal Matej Tóth.
OH V TOKIU NERIEŠI
Hoci v kariére dosiahol samý vrchol, pred sebou má ďalšie výzvy. „Verím, že doliečim zranenia a nebude to koniec. Máme v pláne ešte pár rokov potiahnuť, aj keď už nepozerám priamo na Tokio 2020. Máme naplánovanú voľnejšiu sezónu, aby telo načerpalo fyzické i psychické sily, a potom sa treba dobre pripraviť na MS v Londýne, kde budem obhajovať zlato,“ prezradil M. Tóth.