Hnacím motorom návrhu má byť ochrana Slovenska pred terorizmom. Po novom by totiž stavbu svätostánku muselo odobriť ministerstvo kultúry aj Slovenská informačná služba (SIS). Hoci je zákon ešte len v plienkach, stihol už rozpútať vlnu protichodných názorov. Zaváňa to náboženskou diskrimináciou?
Postaviť si svätostánok či registrovať novú cirkev by u nás už čoskoro mohlo byť poriadne komplikované. Podľa navrhovaného zákona by sa totiž k povoleniu každej náboženskej stavby, teda aj mešity, muselo vyjadriť ministerstvo kultúry, no predovšetkým SIS, ktorá najprv zhodnotí bezpečnostné riziko. Podobne by to bolo aj pri registrácii nových cirkví. „Najprv by bola tzv. podmienečná päťročná registrácia novej cirkvi a vyžadoval by sa aj kladný posudok SIS. Návrhy tak majú eliminovať riziko šírenia náboženských siekt, ktoré šíria násilie alebo predstavujú ohrozenie bezpečnosti Slovenska,“ vysvetlil poslanec za Smer Ján Podmanický s tým, že podporu bude hľadať medzi poslaneckými kolegami. K návrhu ho mohol motivovať aj premiér Robert Fico (51), ktorý už viackrát vyhlásil, že je nutné zabrániť vytvoreniu „ucelenej moslimskej komunity“ na Slovensku.
Proti moslimom?
Nie je vylúčené, že Podmanický považuje za hrozbu Európy práve moslimov. „Zákon by mal znížiť nebezpečenstvo tzv. sektárskeho násilia, ktoré sa dnes v Európe šíri a ktoré je podhubím náboženského terorizmu,“ konštatoval s tým, že návrh zákona je pripravený v spolupráci s občianskym združením Európska občianska rada.
Zástupca združenia - právnik Martin Píry však bol už o niečo konkrétneješí. „Nie je dobré, aby o citlivej náboženskej stavbe s bezpečnostným rizikom rozhodovali stavební úradníci v nejakej malej obci, kde majú problém zvládnuť čo i len stavebný zákon. Nech sa k tomu vyjadria odborníci, lebo mešity, ako vidíme v zahraničí, môžu predstavovať riziko,“ uviedol Píry, ktorý zároveň pripomína, že napríklad v Nemecku sa okolo mešít združovali islamskí radikáli, a dokonca tam našli aj sklad zbraní.
Cirkev a tajná služba
Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová s návrhom nesúhlasí. „Ide to proti náboženským slobodám, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v Charte OSN či Lisabonskej zmluve, takže pán Podmanický by si to mal najskôr naštudovať,“ uviedla Beňová. Ako však dodala, u tohto poslanca ju to však neprekvapuje. „Časy, keď cirkevní funkcionári spolupracovali s tajnou službou, už máme hádam za sebou, ale možno sa poradil s arcibiskupom Sokolom,“ dodala štipľavo Beňová. Podľa bezpečnostného analytika Mariana Majera je otázne, či by SIS svoje stanovisko nejako zdôvodňovala a či by sa cirkev mala možnosť niekam odvolať. SIS sa k našim otázkam odmietla vyjadriť.
Monika Flašíková-Beňová (48), europoslankyňa za Smer
Ide to proti náboženským slobodám, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.
Ján Podmanický (39), poslanec Smeru
Zákon by mal znížiť nebezpečenstvo tzv. sektárskeho násilia, ktoré je podhubím náboženského terorizmu.
Islamská nadácia: Sme jediní, kto v EÚ nemá mešitu
Už súčasné zákony ošetrujúce stavbu náboženských stavieb sú prísne až-až a žiadny podobný problém, o akom hovorí pán Podmanický, sa u nás nikdy ani v náznaku nevyskytol. Jediné, čo sa môže predložením takéhoto kontroverzného zákona dosiahnuť, je ďalšie pretriasanie Slovenska v zahraničnej tlači a definitívne pochovanie šancí Miroslava Lajčáka na post šéfa OSN. Islamské centrum či mešitu má pritom každý štát Európskej únie okrem Slovenska, a to u nás žije približne 5 000 moslimov. Násilie sa môže hlásať kdekoľvek – v mešite, v kostole či v parlamente.
Bezpečnostný analytik: Môže sa z toho stať formalita
Marian Majer: Ak sa bude súhlas SIS na stavbu či registráciu týkať každej cirkvi, tak v tom zásadný problém nevidím. Obávam sa, že ako pri iných povoleniach sa z toho môže stať formalita a nikto reálne skúmať riziko nebude. Chápem argument, že náboženské stavby sú miestom stretávania a môže to byť bezpečnostne zaujímavé, lebo tam môžu ľudí pozitívne, ale i negatívne ovplyvniť. U nás to ako problém nevidím, ale vo Francúzsku a v Nemecku je to aktuálnejšia otázka.
Odborník na vzťahy medzi islamom a politikou: Náboženská diskrimináci
Jozef Lenč: Predkladaný zákon je na prvý pohľad zameraný proti konkrétnej náboženskej menšine, a tak je v rozpore s hodnotami liberálnej demokracie. Obávam sa tiež, že niektoré špecificky diskriminačné prvky môžu byť aj v rozpore s medzinárodnými dokumentmi, k dodržiavaniu ktorých sa zaviazalo aj Slovensko. Stavby ako také nebezpečné nie sú, ba naopak, ako mosty môžu ľudí spájať. Domnievam sa, že ak sme štátom demokratickým, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, nemali by sme ostávať poslednou krajinou EÚ, v ktorej je časť občanov diskriminovaná na základe náboženskej príslušnosti, resp. nemá možnosť vybudovať si oficiálne miesto uctievania Boha.
Politológ: Ako za čias ŠtB
Tomáš Koziak: Je to krok späť. Treba vychádzať z Ústavy SR, ktorá zaručuje slobodu vierovyznania. Viem si predstaviť, že by mala SIS slovo pri akceptácii nových cirkví a náboženstiev na Slovensku, ktoré môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre štát. Avšak v prípade budovania stavieb náboženstiev už registrovaných pri ministerstve kultúry by o výstavbe kostolov či mešít SIS rozhodne nemala rozhodovať. Pripomína mi to dobu minulú, keď ŠtB hovorila, kto je nebezpečný a kto nie.
