„Zomrela jedna z najpopulárnejších žien planéty konca 60. rokov, populárnejšia nebola ani Jackie Kennedyová,“ napísal o Čáslavskej smrti okrem iného francúzsky server 20 minutes.
Věra Čáslavská dlho bojovala s rakovinou pankreasu. Vlani v máji podstúpila osemhodinovú operáciu. Odvtedy musela absolvovať niekoľko chemoterapií, chodila na transfúzie a výrazne schudla. Začiatkom leta sa jej stav pohoršil, údajne sa objavili nové nádory, neodcestovala kvôli tomu ani na olympijské hry do Ria de Janeiro.
Počas svojej fenomenálnej kariéry vybojovala „Zlatá Věra“ 140 medailí, v roku 1968 ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta, štyrikrát bola najlepšou športovkyňou Československa. Vo svojom živote zažila raj i peklo. Rajom boli všetky jej športové triumfy, peklom to, čo dlhé roky zažívala pre svoje verejne prezentované názory. „Ak bol pád z bradiel v Tokiu mojou malou osobnou tragédiou, potom víťazstvo v Mexiku nemohlo nič zmeniť na našej tragédii národnej,“ vyhlásila v reakcii na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy po tom, čo v Mexiku naposledy uchvátila svojimi zostavami celý svet.
Po triumfálnom návrate do Československa ju ako jeden zo symbolov Pražskej jari čakali výsluchy, nátlak. Nič ju však nezlomilo, neodvolala podpis pod manifestom Dvetisíc slov a upadla do nemilosti. Kým jej dovolili trénovať najmenších adeptov gymnastiky, pracovala ako upratovačka.
„Nikdy som nebola taká, akú si ma ľudia vysnili. Ale tí ľudia, vlastne celý národ mi dával silu, aby som prekonala únavu a strach. Nikdy som nebola taká odvážna a sebavedomá, aby som hľadala silu len sama v sebe,“ povedala kedysi veľmi výstižne o sebe. Po rokoch ticha okolo nej sa znovu objavila na výslní v roku 1990, keď sa po zvolení Václava Havla za prezidenta Československej republiky stala jeho poradkyňou pre sociálne otázky a šport, od júla 1991 bola jeho asistentkou. V rokoch 1990 až 1996 bola predsedníčkou Československého a neskôr Českého olympijského výboru a v rokoch 1995 až 2001 aj členkou Medzinárodného olympijského výboru.
O tragédii, ktorá sa odohrala 6. augusta 1993, jestvujú dve verzie. Podľa jednej bežec a bývalý vojak Josef Odložil išiel za synom Martinom, hoci medzi nimi panovali napäté vzťahy. V miestnej krčme sa dozvedel, že syn je na diskotéke. Vo chvíli, keď si Martin otca všimol, dal mu zahrať pieseň Zelené mozky, ktorá zosmiešňuje armádu, potom mu zničil auto. Až keď sa vrátil na diskotéku, došlo k potýčke a syn udrel otca do tváre. Ten spadol a na následky pádu zomrel. Druhá verzia tvrdí, že sa do incidentu zaplietol aj niekto tretí. Ten, ktorého dievča údajne Odložil obťažoval. Túto verziu podporovala i Věra Čáslavská, ktorá sa s Odložilom rozviedla v roku 1987. Bývalá skvelá gymnastka tragédiu ťažko znášala, oveľa viac ju ranili ohovárania, že Václav Havel udelil Martinovi Odložilovi milosť a do väzenia nemusel len preto, že ona sa s prezidentom poznala.
„Vždy som reprezentovala Československo a nebolo by dobré, keby žiadna z medailí neprišla na Slovensko. Rozhodla som sa, že venujem zlatú z Tokia a zlatú z Mexico City. Nemôže ostať všetko len v Prahe,“ vyhlásila Věra Čáslavská, ktorá tak urobila v rámci výstavy – Víťazstvá a prehry. Slovenský šport 1993 - 2012. Na skvelú osobnosť si so žiaľom spomína aj Mária Mračnová. Bývalá skvelá výškarka bola s Věrou vo výprave na OH 1968 v Mexico City. „Vždy ma nadchýnala cieľavedomosťou a úžasným citom pre spravodlivosť. Poznali sme sa dlho, ako športovkyne i ako funkcionárky. Okrem olympiády v Mexiku sme zhodou okolností viedli prvé samostatné výpravy svojich krajín na OH 1996 v Atlante,“ prezradila o pár dní sedemdesiatnička Mária Mračnová.
Športové úspechy
Olympijské hry:
Rím 1960 – 1x striebro
Tokio 1964 – 3x zlato, 1x striebro
Mexico City 1968 – 4x zlato, 2x striebro
Majstrovstvá sveta:
Praha 1962 – 1x zlato, 1x striebro, 1x bronz
Dortmund 1966 – 2x zlato, 2x striebro
Vo svetovom rebríčku najúspešnejších olympionikov jej patrí 16. priečka.