Skúšali sme to dva mesiace. Nakoniec sa to podarilo v Krompachoch. Porozprávala nám, čo tam robila, ako žije, čo ju zamestnáva, a prečo už nerieši svoju hmotnosť.
Zastihli sme vás v onko-tábore Anjelik, ktorý organizujete už po deviaty raz. Čo vás viedlo k charite?
Bola to dlhšia cesta, ale sociálne cítenie mám v krvi. Charite som sa začala venovať už ako 21-ročná. Ako modelka som robila pre Unicef a neskôr, keď som si založila vlastnú nadáciu, tak sme pomáhali detským domovom a ústavom. Pred trinástimi rokmi sme sa pretransformovali na občianske združenie. Človek dozrieva a ja som pochopila, že deti potrebujú najmä lásku a našu pozornosť. Zamerali sme sa na onkologicky a dlhodobo choré deti a tento tábor je o tom, aby aspoň na chvíľu zabudli na svoje ochorenie.
Rozvíjajú sa vzťahy medzi deťmi a vami naďalej alebo je to len v tábore?
S deťmi sa poznáme, je to celoročná aktivita. Robíme happy terapiu v detských nemocniciach na onkológii v Bratislave a Košiciach, potom benefičný koncert a tiež tento tábor, kde pracujú len dobrovoľníci bez nároku na finančnú odmenu. Tak je to aj so známymi osobnosťami a zložkami, ako sú vojaci, polícia, záchranári, ktorí robia deťom radosť.
Nedávno ste boli v Amerike. Prezradíte dôvod?
Bola som v Dallase v Texase. Bola to odmena za dobré výsledky z kozmetickej firmy, pre ktorú pracujem - výročná konferencia spojená s oceňovaním. Pracujem v nej už 11 rokov. Je to moja priorita, milujem filozofiu tejto spoločnosti, pretože je iná ako ostatné. Má duchovný ráz a ženy popri nej objavujú samy seba.
