Ako sám hovorí, ak niečo robíte s nadšením a láskou, svet to ocení. Nesmiete však zaspať na vavrínoch, pretože v cukrárstve sa trendy menia rýchlejšie ako v móde. Aj keď sa študijný odbor volá cukrár, povolaniu dominujú ženy. Mužov v tomto fachu veľa nie je, no zato sú vraj šikovnejší. Šepká sa o nich niečo podobné ako o kaderníkoch, že ich výtvory sú oproti tým ženským jednoducho krajšie.
Či je to pravda, alebo nie, musí posúdiť každý sám. My sme však boli zvedaví, ako to v mužskom svete cukroviniek funguje. Vydali sme sa preto do Trenčína za šikovným cukrárom Jakubom Molecom. Okrem toho, že nám dovolil nazrieť do svojej sladkej mágie, zasvätil nás do cukrárskych trendov a pobavil reakciami, s ktorými sa ako muž-cukrár stretáva.
Zrodený pre pečenie
Prichádzame pred výrobňu, kde nás víta usmiaty Jakub. Nie že by sme čakali pribratého muža v bielej zástere, ale predsa len, človek, čo sa každý deň stretáva s cukrom, by tak vyzerať rozhodne mohol. No Jakub je štíhly mladík s tetovaním na ruke, kde sa píše: Born to bake cake - zrodený pre pečenie koláčov. Niet sa čomu čudovať, pečenie si zamiloval už ako malý chlapec.
„Vyštudoval som hotelovú akadémiu, nie som vyučený cukrár. Pečeniu sa však venujem už viac ako trinásť rokov. Do tajov tohto povolania ma zasvätila starká, respektíve jej kamarátka, ktorá bola cukrárka. Dokázal som ju fascinovane pozorovať celé hodiny, ako pečie sladké dobroty. Takto inšpirovaný som postupne začal u babky skúšať korpusy a rôzne náplne,“ spomína.
Zo začiatku piekol iba pre rodinu, no ako to býva, keď vás niečo baví, robíte to často a robíte toho veľa. „Keď už naši začínali mať cukrovku, taktne mi radili, že by som mohol vyskúšať piecť aj pre iných ľudí, tak som začal,“ žartuje Jakub, ktorý aktívne pečie už sedem rokov a jeho výtvory sa objavili už aj na svadobných stoloch známych osobností. „Naposledy som piekol svadobnú tortu napríklad hokejistovi Markovi Viedenskému.“
Cukrár je umelec
Jakub otvára biele dvere do svojho kráľovstva a my vchádzame do dielne, kde sa na výrobnom stole črtá štvorposchodová oranžová torta. Nie je ešte celkom hotová, Jakuba sme totiž navštívili v strede svadobnej sezóny, keď má práce nad hlavu. Dokončovať ju bude počas nášho rozhovoru. Pri pohľade na toto veľdielo som zvedavá, koľko trvá jeho výroba. Podľa Jakuba to ťažko povedať, pretože väčšinou pečie a zdobí viac tort naraz.
„Jeden deň napečiem korpusy, na ďalší deň ich naplním a potom torty dokončujem. Keď však spočítam celkový čas, tak jedna takáto torta mi zaberie asi dvadsať hodín aj s chladením a dekoráciami. Tie zaberú najviac času. Musím si všetko predkresliť, potom vyrezať. Veľakrát si k tomu sadnem a zrazu je tma. Niekedy sa pri zdobení cítim ako umelecký sochár,“ smeje sa Jakub, keď opisuje, ako prebieha výroba dekorácií. Všetko si pritom robí sám. „Keď som kriticky nestíhal, tak mi prišiel pomôcť otec,“ prezrádza a dodáva, že on cukrárom nie je, no za tie roky sa už čo-to naučil.
Nároční zákazníci
Trendy ovplyvňujú všetky odvetvia a ani cukrárstvo nie je výnimkou. „Ľudia dnes majú na torty náročnejšie požiadavky ako kedysi. Už ich neberú iba ako sladkú pochúťku, ktorá má tvar podkovičky, je na nej pár marcipánových ružičiek a vlnovková krémová výzdoba po bokoch. Zákazníci začali brať torty ako umelecké dielo. Chcú, aby tá ich bola najkrajšia na svete,“ odhaľuje pokroky cukrár.
V každom prípade, podkovička bola súčasťou osláv a svadieb od nepamäti. Roky patrila k spoločenským udalostiam ako závoj k neveste. Znamená to, že sa s nimi svet pomaly lúči? „Spomenul som ich zámerne, pretože asi každý vie, o čom hovorím. Keď som začínal, piekol som väčšinou iba klasické krémové torty s orechmi - ja ich volám komunistické. Dnes ich pečiem už iba ojedinele, aj keď je pravda, že niektorí zákazníci sa s nimi ťažko lúčia.“
Tradičné podkovičky nahradili torty, ktoré často dotvárajú výzdobu v sále. Niekedy sú honosné, inokedy jednoduché, no vždy krásne. „Veľmi žiadané sú torty so siluetami, ako vidíte teraz na stole. Ľudia si tam dávajú nakresliť svoj príbeh, ako sa spoznali. Trendom sú však aj takzvané nahé torty, ktoré nie sú potiahnuté cukrárskou hmotou, ale iba potreté krémom a dozdobené ovocím či živými kvetmi.“
Muž takto nepečie
S rastúcimi nárokmi stúpa aj cena. Zákazníci sú však v tomto smere uvedomelí. „Neprekáža im, že zaplatia viac. Vedia, že je to kvalita. Keď upečiem neviemakú dokonalú tortu, musí byť lahodná. Nesmieme zabúdať na to, že aj keď dnešné torty vyzerajú ako umelecké diela, stále majú byť hlavne chutné a jedlé,“ hovorí Jakub. Mnoho zákazníčok si prinesie konkrétny obrázok, ako má ich torta vyzerať.
Jakub sa však kopírovaniu bráni. „Nechcem opakovať prácu niekoho druhého. Kvalitná torta má mať nápad, preto sa vždy snažím so zákazníčkami dohodnúť na niečom podobnom, ale zanechám tam vlastný rukopis.“ Keď sme pri tých zákazníčkach, ako reagujú na muža cukrára?
„Dnes už si zvykli, na začiatku som sa s vtipnými reakciami stretával častejšie. Väčšinou však išlo o milé lichôtky, keď mi zákazníčky hovorili, aký som štíhly a že keby ony takto často piekli, mali by sto kíl. Najvtipnejšie však bolo, keď mi jedna pani neverila, že som tú tortu napiekol ja. Asi sa jej to zdalo na muža veľmi pekné,“ uzatvára svoj príbeh Jakub.
