Hovorí sa, že pohľad na svet z konského chrbta je úžasný a človek pri ňom zabudne na každodenné starosti a stres. Súhlasí s tým aj zdravotná sestra Lucia, ktorá momentálne žije v Anglicku, kde pracuje vo firme predávajúcej kozmetiku. Nie preto, že by si na Slovensku nevedela nájsť prácu, do cudziny odišla, aby si zarobila na svoj najväčší sen - koníka Jana. Podarilo sa a mladá tmavovláska sa už onedlho bude môcť spokojne vrátiť z cudziny, aby robila to, po čom naozaj túži, a žila tu svoj texaský sen plný koní, voľnosti a westernu.
Slovenská amerika
S Luciou, ktorá bola na pár dní doma, sme sa stretli v Dolnej Breznici. Neveľká dedina v Trenčianskom kraji sa nachádza v kotline pod Bielymi Karpatmi. Všade navôkol sú nádherné lesy. Po prašnej ceste prichádzame k domu, okolo ktorého sa rozprestierajú rozľahlé pastviny. Pasie sa na nich 13 krásnych koníkov. Pripadáme si tu ako na pravej americkej prérii.
Kúsok amerického raja vlastní Katka Ridošková, ktorá tu koníky ustajňuje. Lucia nám ukazuje dvoch krásavcov, ktorí jej silne prirástli k srdcu. „Predstavím vás, tento menší je Mr. Piccoliny John, teda môj Jano - ročný žrebček, ktorý sa ešte bojí aj vlastného tieňa a stebiel trávy,“ smeje sa Lucia a hladí koňa, ktorého si nedávno zaobstarala. Vedľa neho hrdo stojí nádherný statný valach s menom Mr. Pilgrim. „Prežili sme si veľa, bol to môj prvý kôň, moja prvá láska, o ktorú som prišla. Ale pred pár mesiacmi ju ku mne osud zavial nazad a teraz spolu s Piccoliny Johnom pobehujú tu v ohrade.“
Začiatky
Sympatická Lucia na koňoch jazdí už od malička. „Mala som jedenásť rokov, nevenovala som sa maľovaniu, nešiel mi ani futbal či iné športy a alkohol mi ešte nechutil. (Smiech) Kráčala som okolo centra voľného času v Dubnici nad Váhom, kde stál veľký tmavý kôň a čakal, kto mu našklbe trochu trávy, ako to robili všetci okoloidúci s deťmi. Natrhala som, pohladkala som a zamilovala som sa. Prihlásila som sa do jazdeckého krúžku, naučila sa starať o koňa, o boxy, o jazdecké veci pri koňoch, kŕmiť, trénovať a jazdiť na rôznych koníkoch. Neskôr som pretekala ako amatér v rôznych westernových súťažiach,“ spomína Lucia.
Počas svojej cesty sa stretla s rôznymi ľuďmi, pri ktorých sa naučila nielen to, ako kone cvičiť, ale aj ako ich chápať. Ku šťastiu jej chýbala iba jediná vec - vlastný kôň. „Neviem, či to pochopí niekto, kto sa s tým nestretol, ale každý kôň, ktorý vám príde do života, je ako nová láska. Zamilujete sa, potom kôň odíde, príde ďalší a zasa sa zamilujete. Je to náročné, akoby ste zakaždým stratili kus samého seba. Preto som chcela mať vlastného koňa, ktorého mi už nikto nezoberie,“ vysvetľuje.
Pán Pilgrim
Začala teda hľadať a našla vysneného koňa. „Bola to láska na prvý pohľad. Jedno oko mal ľudské - tak sa to medzi koniarmi hovorí, keď má kôň oko aj s beľmom, pretože väčšinou majú kone oči bez neho. Prehovorila som otca, že sa budem oňho vzorne starať, a samozrejme som vybavila prepravu, miesto aj všetky veci ešte predtým, ako mi to dovolil,“ spomína koniarka, ktorá však mala od malička ešte jeden sen - stať sa zdravotnou sestrou. Preto po strednej zdravotnej škole nastúpila aj na rovnako zameranú vysokú školu. „Keďže sme v rámci školy museli vykonávať mnoho praxe a popritom som mala brigádu, aby som si na réžiu koníka zarobila, veľa času nazvyš mi nezostávalo a nakoniec som Pilgrima musela s plačom predať,“ opisuje smutné chvíle Lucia.
Jano
Po škole stála pred zásadným rozhodnutím. Pôjde robiť to, čo cíti, že je jej životné poslanie a zamestná sa ako zdravotná sestra, alebo najprv pôjde do zahraničia zarobiť, aby si mohla kúpiť koníka?
„Do cudziny sa mi vôbec nechcelo. Asi nie som ten reprezentatívny typ mnohých mladých Slovákov, ktorí húfne utekajú do zahraničia. Túžba po štvornohom krásavcovi však bola silnejšia ako čokoľvek iné. Chcela som fľakatého amerického koňa - Paint horse. Vedela som, že na Slovensku by som si naňho musela šetriť veľmi dlho, a tak som odišla za prácou do Anglicka,“ rozpráva Lucia, ktorá trávila čas medzi zmenami tým, že si pozerala inzeráty s fľakatými koníkmi.
„Jeden deň som našla stručný inzerát s krásnym mladým žrebčekom s dvojfarebnou hrivou a modrými očami, čo je rarita, a bolo rozhodnuté. Zaplatila som zálohu, zabookovala letenky, prichystala ustajnenie, dala dokopy všetky svoje úspory a prišla som si kúpiť moje zlatíčko - Mr. Piccoliny Johna,“ hovorí s úsmevom.
Drahý špás
Keďže ceny takýchto koní sa pohybujú v tisíckach eur, Lucia sa musí ešte do Anglicka vrátiť, aby dokončila svoju misiu. „Idem ešte trošku zarobiť, aby Jano dostal všetko, čo potrebuje. Iba očkovanie pre poltonové zviera je veľmi drahé, to nehovorím o výdavkoch na ustajnenie, krmivo... Je to predsa len iné, ako kŕmiť čivavu. (Smiech) Zatiaľ je táto najdrahšia vec môjho života odparkovaná na breznických pastvinách a čaká, kedy sa vrátim. Je tu ako v materskej škole - učí sa od stáda a napriek detskému veku je rozumný. Potom ho začnem cvičiť a trénovať, aby sme sa mohli spolu zúčastňovať na súťažiach. Najradšej by som sa s ním venovala pracovným westernovým disciplínam s dobytkom.“
Sny si treba plniť
Mladá koniarka je dôkazom, že keď sa chce, všetko sa dá. „Niekto povie, načo ti to celé je, za tie peniaze, čo si do toho vrazila, si už mohla mať polovicu bytu. Nesúhlasím s tým. Kone dajú človeku pokoj a silu. Sú láska na celý život, ak raz do toho spadnete, niet cesty späť. Vlastniť koňa, to je ako vlastniť nový ďalší svet,“ uzatvára svoj príbeh Lucia.
Jazdením k zdraviu
Jazdenie na týchto ušľachtilých zvieratách neprinesie úľavu iba psychike, ale aj vášmu telu. Aj keď po prvých hodinách jazdenia budete cítiť svaly, o ktorých ste ani netušili, že ich máte, opakovaným jazdením si telo zvykne. Výsledkom bude zmiernenie zdravotných ťažkostí. Jazdenie totižto:
- zlepšuje držanie a koordináciu tela
- napomáha skráteným svalom uvoľniť sa
- zmierňuje bolesti pohybového aparátu
- stimuluje centrálny nervový systém
- zlepšuje dýchanie
- vzbudzuje chuť do života
