Svoj malý poklad si úzkostlivo stráži a svetu ho zatiaľ neplánuje ukázať. Nám však ako prvým exkluzívne porozprávala, ako sa jej príchodom dieťatka zmenil život, či jej partner Filip Tůma pomáha s výchovou a prečo je smutná, že sa ešte nevydala.
Už tri mesiace ste mamou. Aké je Hektor bábätko?
Sú to veľmi intímne a súkromné veci, ktoré si chcem nechať pre seba, ale poviem len toľko, že je pre mňa nadpozemsky krásny a keď sa usmeje, tak nič krajšie na svete neexistuje.
Hovorí sa, že tehotenstvo a následne materstvo je najkrajším obdobím v živote každej ženy. Čo si o tom myslíte vy?
V prvom rade si myslím, že celý zrod človeka je jeden veľký zázrak. Aj tehotenstvo, aj prvé mesiace materstva sú na jednej strane náročné obdobie, ale je to absolútny zmysel života. Na to sme sem prišli a som vďačná, že mi bol dopriaty takýto veľký dar. Samozrejme, jedno ani druhé nie je ľahké, ale ten pocit, že sa zrodil nový život, je podľa mňa neopísateľný.
Váš partner Filip povedal, že netradičné meno Hektor vymyslel on. Súhlasili ste hneď?
Musím sa priznať, že nie. Filip jedného dňa prišiel domov a z ničoho nič povedal, že náš syn sa bude volať Hektor. Mne sa to meno v prvej chvíli zdalo veľmi tvrdé a nevedela som si úplne predstaviť, ako budem malé bábätko držať v náručí a vravieť mu Hektor. Pre Filipa to bolo až také osvietenie, že žiadne ďalšie moje pokusy neprešli. Všetci ho začali hneď volať Hektor a už nemalo zmysel niečo meniť. Nakoniec som šťastná, že sa tak volá. Je to krásne a silné meno, ako on sám!
Ako sa cítite v novej úlohe mamy?
Veľakrát sa pristihnem pri tom, že si tak naozaj uvedomím, že tu nie som sama. Je to obrovská zmena, aspoň ja to tak vnímam. Všetko sa mi prehodilo a vážim si každú sekundu, aj keď to veľakrát nie je ľahké. Zrazu vidím všetko inak, viem, čo je pre mňa podstatné a čo nie. Už viem, čo je to báť sa o svoje dieťa, viem, aký je to pocit, keď ho niečo bolí a horší naozaj nepoznám. Samozrejme, by som mu chcela dať čo najviac, čo budem vedieť a čo bude v mojich silách. Hlavne už viem, čo je bezpodmienečne milovať. Byť mamou je to najviac, čo môže byť a už nikdy pre mňa nebude nič viac.
Myslíte, že vás materstvo nejako zmenilo?
Od prvej sekundy, ako som zistila, že som tehotná a že tam v brušku mi rastie nový život, som sa zmenila. Na jednej strane to je veľmi oslobodzujúci pocit, pretože mi zrazu bolo všetko ostatné ukradnuté a nič iné ako to malé v brušku ma nezaujímalo. Zmenil sa mi celý život, a tak aj ja.
A čo novopečený otecko, pomáha vám? Je to typ muža, ktorý sa absolútne sám dokáže postarať o malé bábätko?
Filip je absolútne úžasný otec. Je veľmi rodinne založený a je krásne dívať sa, ako toho malého miluje. Vie sa postarať a keď má čas a je doma, tak mi veľmi pomáha. Je starostlivý a keď nie je na golfe, tak dokáže spraviť, čo sa dá. Iba dojčiť za mňa nedokáže. (smiech)
Nedávno ste sa objavili na Dni otvorených dverí Markízy a zdá sa, že už máte späť pôvodnú formu. Ako sa vám to podarilo?
Počas tehotenstva som pribrala 13 kilogramov, pretože sa mi zmenili chute a začala som jedávať klasické domáce jedlá. Prestala som mať chuť na veľmi zdravé veci a jedla som to, čo si moje telo vypýtalo. Po pôrode mi kilá odišli, ani neviem ako. Dodnes nemáme doma váhu, takže nemám ani prehľad, kedy sa to stalo. Nič špeciálne som však nerobila, pretože prvé mesiace som bola rada, že stíham behať okolo malého, takže niečo navyše som si ani nevedela predstaviť. Myslela som si, že keď porodím, tak si upravím stravu, ale naďalej jem úplne všetko, pretože cítim, že to potrebujem.
S vašou mamou máte veľmi blízky vzťah. Radí vám, ako malého vychovávať?
Samozrejme, že sa na všetko pýtam, to je asi prirodzené. Všetko spolu konzultujeme a riešime, keďže som sa do toho celého ohľadom dojčenia aj výchovy veľmi zasvätila, pretože som prečítala veľa kníh. Na určité veci mám svoj pohľad, robím všetko podľa toho, ako to cítim. Vypočujem si však aj iný názor a keď uznám za vhodné, tak ho využijem. Keď nie, robím v prvom rade to, čo cítim. Mamina aj všetci ostatní to rešpektujú.
Syna už máte a čo svadba? Túžite sa vydať?
Som veľmi smutná, že sa to nepodarilo tak, ako sa patrí. Samozrejme, som chcela, aby sme boli najprv svoji, až potom mali dieťa a rodinu. Prišlo to však opačne a ja som to prijala. Určite by som sa raz chcela vydať.
Dlhé roky ste pracovali na 200 percent. Kedy sa plánujete vrátiť do pracovného kolotoča?
Rozmýšľam nad všetkým, ale momentálne je pre mňa na prvom mieste syn a chcem s ním byť tak dlho, ako to bude možné. Som rada, že mi to zatiaľ situácia umožňuje, lebo nie vždy sa to dá. Ale len čo zacítim, že sa chcem vrátiť, alebo, že chcem niečo vyskúšať, budem to riešiť. Teraz na to veľmi nemyslím.
