Horší výsledok ako Slovenská republika dosiahlo v tejto oblasti iba Rumunsko. Vyplýva to z Indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), ktorého výsledky v utorok predstavili v Bratislave na podujatí Cesty rodovej rovnosti.
Index rodovej rovnosti kvantifikuje rozdiel v situácii žien a mužov, porovnáva situáciu z roku 2005 a 2012 a poukazuje na situáciu v šiestich základných a dvoch osobitných oblastiach (práca, peniaze, znalosti, čas, moc a zdravie; násilie páchané na ženách a prelínajúce sa nerovnosti). "V Indexe 2015 Slovensko získalo 36,5 bodu na stupnici, kde 1 znamená úplná rodová nerovnosť a 100 úplná rodová rovnosť. Oproti roku 2005 došlo v prípade SR k poklesu o päť bodov," prezentovala výsledky Jolanta Reingarde z EIGE.
Vôbec najnižšie skóre dosiahla SR v oblasti distribúcie času, ktorý muži a ženy venujú starostlivosti o deti a domácim prácam (17,7 bodu). Podľa zistení iba osem percent mužov v porovnaní so 62 percentami žien varí a vykonáva domáce práce najmenej jednu hodinu denne. Primárna starostlivosť o rodinu a domácnosť je stále na pleciach žien. "Táto skutočnosť ovplyvňuje kvalitu ich života, možnosť zamestnať sa," uviedla Reingarde.
Naznačila tým aj pretrvávajúce problémy v oblasti práce. Miera zamestnanosti žien na Slovensku je výrazne nižšia ako 75 percent, čo je cieľ EÚ stanovený v stratégii Európa 2020, trh práce je zasa poznačený rodovou segregáciou, čo podľa indexu dokumentuje fakt, že napríklad v oblasti školstva, zdravotnej starostlivosti a sociálnej práce pracovalo v roku 2012 päťkrát viac žien než mužov.
Index poukazuje aj na zníženie zastúpenia žien v oblasti moci, najmä v ekonomickej oblasti. "Zaujímavosťou je však i to, že napríklad vo vedení športových klubov je len desaťpercentné zastúpenie žien, na rozdiel od Švédska, kde to zastúpenie dosahuje približne 40 percent,“ priblížila zástupkyňa EIGE.
Podľa Indexu rodovej rovnosti sa, naopak, takmer až na dvojnásobok zvýšil podiel žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním (nárast z desiatich percent v roku 2005 na 18 percent v roku 2012), dokonca sa v tomto prípade obrátil rodový rozdiel. "Zatiaľ čo v roku 2005 malo vysokoškolské vzdelanie viac mužov ako žien, v súčasnosti je situácia opačná," informovala Reingarde. Upozornila však zároveň, že pretrváva rodová segregácia v študijných odboroch v oblastiach, ktoré sú vnímané ako „ženské“ - vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna práca, humanitné a spoločenské odbory. "Tie študuje takmer polovica žien (47 percent) a iba necelá štvrtina mužov (24 percent)," spresnila.
V porovnaní s poslednými výsledkami indexu z roku 2005 zaznamenala najvyšší nárast oblasť financií, keď sa skóre zvýšilo o 13,5 bodu. Od roku 2005 príjmy narástli, pričom príjmy celkovej populácie sa zvýšili o 25 percent a príjmy žien o 31 percent. "Napriek tomu majú ženy v porovnaní s mužmi stále obmedzený prístup k finančným a ekonomickým zdrojom, zarábajú menej a majú aj nižšie dôchodky," skonštatovala zástupkyňa EIGE.
V oblasti zdravia dosahuje SR dobré výsledky a skóre 86,7 bodu. "V porovnaní s rokom 2005 došlo k miernemu nárastu skóre, a to vďaka lepšiemu prístupu k službám zdravotnej starostlivosti u žien aj mužov, ako aj vďaka subjektívnemu vnímaniu zdravotného stavu," doplnila Reingarde.
Podľa riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Oľgy Pietruchovej nie sú výsledky v indexe pre Slovensko potešujúce, môžu byť však potrebným impulzom. "Možno nám dajú dôvod na diskusiu a podnet na prehodnotenie rôznych prístupov, ktoré k daným oblastiam máme," povedala.
Monika Ladmanová, poradkyňa eurokomisárky pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej, poznamenala, že otázka rovnosti príležitostí pre mužov i ženy je výzvou pre celú Európsku úniu, najmä z pohľadu ekonomickej straty, ktorú rodová nerovnosť generuje. „Rozdiel v zamestnanosti mužov a žien stojí Európsku úniu každý rok približne 325 miliárd eur, čo je 2,5 percenta HDP EÚ," priblížila Ladmanová.
