Manták nie je nadávka

MEDZEV - Nie je Manták ako Manták. V okolí Medzeva však toto slovo vôbec neznamená nadávku. Najmä staršia generácia je totiž na svoje korene veľmi hrdá a dodnes sa tu dorozumieva svojským jazykom - mantáčtinou. Na miestne pomery upravenú reč nemeckých kolonistov počuť nielen na úradoch či v obchodoch, ale aj v krčmách či na ulici. Podarí sa obyvateľom udržať tradíciu svojich predkov?

„K nemeckej menšine sa z 3 700 obyvateľov u nás hlási 14 percent,“ vraví primátorka Medzeva Valéria Flachbartová, ktorá tiež ovláda mantáčtinu. Úradná reč v Medzeve je síce slovenčina, no staronemčine sa tu stále darí.

Ako toto nárečie, ktoré sem priniesli nemeckí kolonisti v 13. storočí, vlastne vzniklo? „Starší hámorníci, ktorí pracovali pri hlučnom buchare, slabšie počuli a pri predaji svojich výrobkov na trhoch sa kupujúceho pýtali: Bós mónta? - Čo povedal? A tak vzniklo aj pomenovanie Manták,“ uviedol miestny pamätník Walter Bistika.

Podľa predsedníčky tamojšieho Karpatskonemeckého spolku Vilmy Bröstlovej však mantáčtina vymiera, lebo ju používa už len staršia generácia. „Žije už iba v hovorovej reči. Hlavne starší Medzevčania rozprávajú až tromi jazykmi - okrem slovenčiny a nemčiny aj po maďarsky. Aj preto sa ľahšie uplatnia na trhu práce v zahraničí. A naši stredoškoláci zase bodujú na nemeckých olympiádach,“ dodala primátorka.

„Po mantácky sa v obchode bežne dorozumievajú najmä starší ľudia. Nemáme s tým žiadne problémy. Veď aj doma mnohí rozprávajú iba takto. Nie je preto nič zvláštne, že aj pri pokladnici bežne počuť práve naše nárečie,“ potvrdila Katarína Rostášová (33), vedúca medzevskej predajne potravín.

Aj prednosta mestského úradu Ondrej Gedeon potvrdil, že pomenovanie Manták vôbec neberú ako nadávku: „Vnímame to s úsmevom a pochopením!“ Mantáčtinu okrem Medzeva používajú aj v neďalekom Štóse, Smolníku, Mníšku, Smolníckej Hute,

Viac k téme:

Diskusia /