Štatistický úrad EÚ poukázal, že mestá sú na jednej strane motormi ekonomiky EÚ, ktoré poskytujú impulzy pre vytváranie bohatstva a priťahujú veľké množstvo ľudí kvôli možnostiam, ktoré ponúkajú v hospodárskej, vzdelávacej či sociálnej sfére.
Na druhej strane však mestá čelia množstvu sociálnych a environmentálnych problémov, ako sú finančná dostupnosť bývania, boj proti chudobe a kriminalite, dopravné zápchy či znečistenie.
Eurostat sa podrobnejšie zameral na tieto skutočnosti v publikácii s názvom Urbánna Európa - štatistika miest, obcí a predmestí.
Prvá časť publikácie sa zameriava na príležitosti a výzvy, ktoré mestá ponúkajú; v druhej časti sa zameriava na ľudí, ktorí sa narodili, žijú a pracujú v mestách.
Prieskum celkovej spokojnosti obyvateľov z ich mestami sa zameriava na prácu v mestách, bytovú situáciu, migráciu, chudobu a sociálne vylúčenie, ako aj osobnú spokojnosť a kvalitu života v mestách.
Prieskum naznačil, že najviac sú so životom vo svojom meste spokojní obyvatelia Vilniusu (98 percent) a v tesnom závese (97-96 percent) nasleduje Štokholm, Kodaň, Viedeň a Luxemburg.
Najmenej spokojní sú zase obyvatelia Atén (71 percent). Trojicu najmenej spokojných dotvárajú obyvatelia Ríma (80 percent), Paríža a Bukurešti (zhodne 83 percent).
Obyvatelia Bratislavy sa v tomto rebríčku ocitli na 17. mieste medzi metropolami EÚ, s vyjadrením 90-percentnej spokojnosti so životom v tomto meste. Voči situácii z roku 2012 v prípade Bratislavčanov ide o štvorpercentný nárast spokojnosti.
Najvyšší nárast spokojnosti bol aj napriek súčasnej poslednej priečke zaznamenaný v Aténach, kde v roku 2012 len 56 percent obyvateľov oceňovalo život vo svojom meste. Medzi dôraznejších "skokanov" (štyri až šesť percent) v prieskume spokojnosti po troch rokoch (2012-2015) patria aj Budapešť, Riga, Vilnius, Brusel a Bratislava
Možno skonštatovať, že v porovnaní s rokom 2012 spokojnosť so životom v meste vzrástla vo väčšine hlavných miest EÚ. Miera spokojnosti mierne poklesla len v piatich hlavných mestách EÚ: Amsterdame, Berlíne a Lisabone (o dve percentá) a potom v Paríži a Helsinkách (o jedno percento).
